no a v stredu som sa vybrala na mladez...lenze rado mal toho v cafe vela, tak som mu pomahala a bola som s dzecami z dorastu, takze sme sa nasmiali....stvrtok sme boli s radom strazit deti milosa feranca...Timka a Viku...joj ta to zlate deti, som sa smiala, ze to zacina byt take ako v ziline...ze zasa deti strazim...no a vecer este dosli nejake veci zo ziliny a potom som este bola u Rada pozriet ich ako si tam ziju...tak som sa zakecala s Maruskou a ANkou B... a slavciho som len pozdravila a sla som domov...no a piatok...dosiel na mna taky strasne tazky cas...boli tu rano chlapi spravit net a telku...a neviem, zrazu prisiel taky cas...ze slzy tiekli a tiekli...a aj som odvolala strazenie deti....a nemala som na nikoho a na nic chut...ale dosla moja nova spolubyvajuca Zuzka...tak sme kecali a dajakma dali do laty...a kecala som potom este s palym....a nechapala som tomu co povedal...ale mi povedal, ze byt namotany je v podstate dobre...este sa s nim o tom porozpravam...no a potom som mala byt na doraste, ale nejak som sa zakecala s Tinou a Zuzkou a romanom v cafe...a sme spominali ako nam niekedy bolo dobre, na zazitky zo ziliny, ked tam roman bol na dovolenke...a potom sme sa dokonca aj vankusmi s romanom ohadzovali...a ked som sa vybrala na dorast, tak som zistila, ze uz skoncil a dosli vsetci do cafe a bol tam hluk a vela ludi a dobreeeee tam bolo...mala Natalka zamnou prisla, ze "pocuuuuvaj, ty vyzeras tak bohato, objednaj mi nieco..." tak som sa zasmiala..no a potom este som sla do Kanasa...sme sli spat ku Zuzke a Baske Lescisinovym a sla aj Denisa a Milka...a bolo strasne super...kecali, jedli, smiali....no pred tromi tyzdnami som tieto dievcence ani nepoznala...a vcera zasa bola prva navsteva u nas av byte...som utekala rano domov aj ked som spala len zopar hodin, lebo dosli chalani Slavci, Jany Chany, Jany Pasti a Dusan Havrilla na obed...tak sme sa zasa na nich nasmiali...a potom este moji rodicia dosli...a potom este som bola na kecy klube a potom sme sa straaaasne dlho v kaviarni smiali a steklili a nam sibalo a blbli sme....to len tak vskratke aby som na nic nezabudla...a vecer sme este so zuzkou sedeli na mojej "posteli" matrac na zemi...a pozerali sme filmy, videa a blbosti na you tube a fotky zo silvestra a smiali sme sa...ta idem dalej spat :-)
"Čo je špecialita dňa?" spýtal som sa s očividnou radosťou v hlase.
"Spasenie," znela odpoveď.
"Tak si ju prosím," takmer som zakričal.
Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal: "Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý a nezaslúžim si nič z tohoto. Rád by som to všetko mal, ale... ale nemôžem si to dovoliť."
Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. "Váš účet už zaplatil tamten Pán," povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti.
"Volá sa Ježiš."
Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú miestnosť. Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemu a trasúcim sa hlasom šepkám: "Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášať odpadky. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil."
Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: "Syn môj, všetko toto je tvoje, ak prídeš ku mne. Popros ma, aby som ťa očistil, a ja to urobím. Požiadaj ma, aby som odstránil tieto škvrny, a stane sa. Popros ma, aby som ti dovolil hodovať za mojím stolom, a budeš z neho jesť. Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.
Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam."
Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: "Prosím, Ježiš...prosím, vyčisti môj život. Zmeň ma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!"
V tej chvíli som začul slovo: "Dokonané."
Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo žiarivo čisté. Stalo sa niečo zvláštne a zároveň nádherné. Cítil som sa ako vymenený. Akoby zo mňa spadol balvan. Sedel som za Jeho stolom.
"Podáva sa 'Špecialita dňa'," povedal Pán, "spasenie je tvoje."
Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorý som s ním strávil. Povedal mi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa sem vracal čo najčastejšie, vždy keď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi vysvetli, že túži, aby som s ním trávil čo najviac času.
Keď sa priblížil čas môjho odchodu do "reálneho sveta", ticho mi zašepkal: "A ešte niečo. Ja som stále s tebou." Potom mi povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem. Povedal: "Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?"
"Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?" spýtal som sa.
"To sú rezervované stoly... ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách, neprijali pozvanie na obed. Bol by si taký láskavý a doručil tieto pozvánky ľuďom, ktorí sa k nám ešte nepripojili?" spýtal sa Ježiš.
"Samozrejme," povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.
"Choďte teda ku všetkým národom," povedal a otočil sa k odchodu.
Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom. Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil. Vyšiel som von ako úplne nový človek...oblečený do bieleho, do Jeho spravodlivosti. Preto dodržím svoj sľub, ktorý som dal Pánovi. Pôjdem a budem šíriť Jeho slovo. Budem zvestovať evanjelium...doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.
Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tu je pozvánka...
"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."












