som rada, ze sme v poriadku

Ahojte vsetcia :-) tak mame za sebou dalsi tyzden na ranci, ktory zacal tak, ze Lubov brat dostal defekt a tak sa snazili v nedelu vecer odsrubovat koleso na stanici v Kralovej, kde medzi tym prsalo...Tyzden bol fajn, mam pocit ze odvtedy presiel mesiac...pripravili sme jedalny listok pre modularnu skolu, bol nas pozriet Kexo, ktory daval dokopy nejake veci, ja som mala zaujimavy rozhovor s jednym hostom, ktory prisiel vtedy, ked som piekla cookies...povedal, ze je vytoceny a ze sa potrebuje ukludnit, dal si pivo a sam zacal, ze ci sme krestanska organizacia a ze preco tam nemame ludi a zacal rozpravat o tom, ze je ateista a k tomu zopar netaktnych otazok na mna mal, ale ja som zaroven mohla hovorit, ze ano sme krestania, ze ano verim v Boha, ze som sa rozhodla zit v cistote a myslim, ze mohol vidiet aj inu stranu krestanstva, ktore on nenavidi...a tak ako prisiel nejak potichu, tak aj odisiel a som nechapala, ze ci tam naozaj bol alebo nie... v piatok rano zacala modularna skola, ktora bola do soboty vecera. Prisla mi pomoct Rinka :-) za co som nesmierne vdacna ze Milosa P. napadla taka vec, ze aby mi niekto prisiel pomoct a ze Milos F. ju pustil :-) chlapci vdaka....takze sme s Rinou tak nejak vyvarali pre 65 ludi, co nebola ziadna sranda ale skor drina a Rinka odisla aj patricne unavena, pretoze naozaj dva dni makala jak fretka :-) skola prebehla si myslim fajn, vela som z nej nemala ,azda len som spoznala nove tvare a videla nejakych starych znamych.Dalsia super vec bola, ze nam vo stvrtok chlapi doniesli nas novy stroj "rezon" ktory nam velmi ulahcil pracu cez skolu, lebo sme jedlo spolu s rinou vydavali priamo vpredu a tym padom nik nemusel behat a nosit alebo zberat taniere, takze vdaka Bohu, ze ho tam mame :-)..no a posledna noc bola taka, ze sa nam dvakrat spustil alarm a strasne fucalo. a nad ranom ma zasa zobudil Vlasto, lebo si zabudol kluce od auta v spolocenskej a tak som musela ist odalarmovat..Ja som konecne prestahovana, takze uz som znova uplne ze Presovcanka, len nasa cesta bola velmi zaujimava a zo Ziliny sme sli takmer 7 hodin a stihla som napisat sms vela ludom a nebolo mi v tom aute vsetko jedno, pretoze sme sli v tom najvacsom a najsilnejsom vetre, zastihla nas taka cast za Popradom kde sme nevideli centimeter pred seba, nic neslo oproti, nevedeli sme ci sme v protismere alebo nie, ako daleko sme od krajnice...prives nam "lietal" z jednej strany na druhu a cakala som, kedy nas stiahne do priekopy..doslova som tam plakala a modlila a ked uz moj oco vykrikol, ze sa mam modlit, tak to uz bola sila...a ked volal Paly Biros, tak len moj oco vykrikol, ze mu povedz nech sa za nas modli...potom sme zastavili na nejakom kopci pri krcme a sme tam stali asi 2 hodky a raz topili a raz mrzli...no a vybrali sme sa teda, ze uvidime, nech sa deje co sa ma diat...tak sme stretavali skrizene kamiony, zapichnute auta do priekop, prevratene auta....a sli sme nejak..pred Presovom nas znova stretlo to iste co za Popradom, ale dosli sme zivi a zdravi asi okolo jednej...ale ked som vosla do dveri bytu a cakali ma dievcata spolubyvajuce, tak som sa skoro rozplakala a fakt som vdacna Bohu, ze sa nam nic nestalo. Nasi nakoniec ani nesli domov, ale vsetci spali tu v byte, sice aj na zemi ale ved by ich bolo pri letisku odfuklo..