semacka konferka

Minuly tyzden som bola na ranci len 5 dni, bola som s nasimi svajciarmi, aj ked ti vacsinou vybavovali veci po uradoch...s anickou sme robili zaujimavu pracu..mozno neskor o tom napisem, ale v piatok som odisla prec, lebo som sla na SEM konferul..bolo to velmi dobre rozhodnutie tam ist, aj ked som sla mozno s mensimi obavami. Nebyvala som s nasimi, ale stihla som byt aj s nimi. Tema celej konfery bola CO BY UROBIL JEZIS? vo vela veciach som sa zastavila a rozmyslala, ze kolko veci robim totalne zle...kolko veci som pokazila a hlavne, ze som do nich nepustila Jezisa...prisla som na to, ze je tazke priznat a este tazsie vyznat hriech...
Bol to cas pokania, cas navratenia sa ale hlavne vyzva a rozhodnutie ist s vierou, ze Pan Boh sa postara...dalo by sa o tom asi vela pisat, mozno napisem ale chcem jednu vec...Citali sme jednu knihu, ktoru som si aj kupila...a dnes som asi odchadzala posledna, lebo som este ostala s chlapcami a piekla kolac a nejak som nestihla odist s marekom a tak som sla az dalsim vlakom...bolo to take divne, lebo som chcela v tom vlaku citat tu knihu a na stanici bolo taaaak vela ludi, ze som si povedala,ze to si urcite ani nesadnem..no nasla som hned ako prve volne kupe a sedela tam taka teta jedna...sadla som si a zacala rozpravat (nezvyknem rozpravat s ludmi vo vlaku, ktorych nepoznam) od toho,ze je zima a ze vonku kvitli v slavkove fialky sme dosli k tomu, ze ma choru dceru, ktora ma mozgovu obrnu, zacala mi tam plakat, povedala mi celu ich situaciu...ze bola za lekarom, dcera sa psychicky zrutila, chcela spachat samovrazdu, straca zrak, neschvalili jej cely invalidny atd atd...nemaju to jednoduche, jej mladsi syn chcel prerusit strednu skolu, aby siel do prace a pomohol rodicom...a ja v tej chvili som tam sedela a plakala a pytala sa asi somariny a ta teta zrazu sa spytala,ze odkial idem ja...a ja ze z konfery a sa ma spytala,ze ci som veriaca, ze jej uz jedine ostava len modlit sa aby sa dialo to, co Pan Boh chce....to uz bolo pred jej vystupovanim a este som jej stihla povedat, ze Pan Boh vie co robi a dala som jej tu knihu a este nieco a asi na sekundu som sa stihla zamysliet, ze co by spravil Jezis...asi by spravil to, co som spravila...ked ta teta vystupovala, tak ma objala a poprosila, ze ci sa mozem modlit za jej dceru Ludku a syn sa vola Mirko..odisla a ja som este plakala....