utorok, septembra 23, 2008

co to o chorvatsku

ivka napisala do komentara, ze ci tobol nejaky seminar....nie, nie nebol...takze nieco asi viac k tomu napisem. Bola som s chlapcami z Domu na polceste. Stanko Gurka je tam riaditelom, no a taka odmena pre chlapcov bol prave vylet alebo tabor v chorvatsku. Kazdy z nich si zaplatil nejaku cast a zvysok platili oni. V slavkove ostali len dvaja chlapci, vsetci ostatni sli. Chlapci toho vela o Bohu uz poculi, prave v Slavkove a zaklady maju za sebou, no je tam ich len zopar, ktori naozaj uprimne veria v Boha. V nedelu mavaju pocas roka spolocenstvo a mavaju aj skupinky. No a v Slavkove tak Stanko prezil, ze uz netreba zaklady, ale ze treba pre nich nieco viac. A preto sme preberali Matusovo evanjelium. Hovoril Marek Ilenin, Vladko Matas, Monci, Janka, Stanko....doobeda sme mali chvaly, temu......take klasicke ako vylety, na ktore som kedysi chodievala...jedna gitarka, ziaden projektor, ale spevniky na kolenach....chlapci velmi radi spievaju, hraju....no a potom cez den mal vzdy niekto z veducich aj so svojou izbou sluzbu v kuchyni...ja som mala v stredu s dievcatami (boli sme tam4) no a vecer sme mali skupinky. chalanske, dievcensku jednu...lenze jedna dievcinka, gabika, nam ochorela a ostali sme na skupinke ja, Janka, Mirka (natasa s nami nechcela byt) a Radka a tak sme sa neskor rozdelili a pridali do skupiniek ku chalanom. Ja si myslim, ze to bol velmi dobry cas. Aj pre nas, aj pre chalanov...Poniektori su velmi uprimni, hladni...ini ti povedia presne to, co chces pocut. Som rada, ze ma prijali...ze ma vzali taku aka som...ze som sa naozaj pri nich mohla citit dobre. Vcera ked som volalaZarovnať obojstranne s Jerrym, tak mi dal k telefonu jedneho chalana...vola sa Mirko Radic....a ten sa skoro rozplakal, ze im tam velmi chybam a ze kedy pridem....
S Mirkom som si inac zazila fakt uzasne dobrodruzstvo...bolel ho zub....niekolko dni a tak povedal, ze aby sme s nim sli na pohotovst...no lenze boli vecer skupinky, tak ze mam ist ja, lebo my sme boli dve veduce skupinky...lenze Inca tam nebola, tak Stanko mi dal s doverou kluc od Forda...pre mna to bola velka vyzva a obstala som :-)zubarku sme hladali asi 3/4 hodiny...nasli sme, lenze doktor zabudol nechat kluc od ambulancie, takze nas poslala domov a rano sme znova prisli...mirko krical v kresle ako 5rocny chlapec...tak skonstatovala aj doktorka, ale ked odchadzal, tak mu povedala, ze je hrdina....no jednoducho som sa tam nasmiala jak mala....vsetko chytal do ruky (prvy krat bol u zubara...ma 19 a ani jeden kaz nikdy nemal)
no a okrem toho sme sa chodili kupat, fukal vietor, chlapci hrali futbal, boli sme na vylete, chodila som s nimi dole do dediny na nakupy a travila s nimi cas, rozpravala sa s nimi...no a travila cas s Jerrym...