piatkovy vecer....

dnesny den... no nic moc sa zacal... zasa nase nejake tie problemiky v cafe... ale o tom tu nechcem pisat, jednoducho som bola viac smutna nez usmiata a dokonca si to vsimli aj nasi lekari pri obedoch. No ale nejak som to zvladla a dokonca som sa dnes dostala aj ku mojej kadernicke. Ta mi spravila novu frizuru... ostrihala ma viac nez som chcela, ale to nic, to dorastie :-) no a potom som mala ist do cafe, lebo sme s matom mali ist na nakup do Metra... lenze ja ani neviem preco som a vybrala do mesta sa pozriet na terasu Cafe Merci a kto tam???Mato, Janka a Palo (nas zubar)... no a tak sme si tam chvilu posedeli, dostali sme kavicku (mauro) a dokonca sme na nu boli aj pozvani Palom (on je spolumajitel a ma tam nejake percenta),takze nam tam super bolo :-) no a potom som si myslela, ze uz ideme teda a sli sme este do Coctail clubu 54 na uuuuzasny napoj... teda matko nas pozval...a potom dosla buuurka :-) milujem burky. Lenze my sme sa teda uz konecne vybrali do toho metra a tak sme v podstate celu burku boli v metre, lebo sme mali pred sebou fakt velky nakup. Dokonca aj krupy padali a my sme to len dnu poculi aj ked sme aj k oknu utekali :-) kupili sme co sme potrebovali, aj ked nie vsetko, lebo na par veci sme zabudli. No ale potom konecne som uz sla s Mirkou S. vonku na veceru :-) sme sa napapali, potom sme sa presli, sli sme pozriet Pala do Merci, ale nebol tam, tak sme sa prechadzali po meste a potom ju baby mali odkopnut domov, ale ze im bola zima, tak mna napadlo ze ved pojdem bikom,tak som ju ja sla odprevadit a potom som bola straaaaasne rychlo doma aj ja :-)bol to fajn vecer a ani neviem preco som vravela to co som vravela, ale sme sa dost rozpravali o vztahoch a ja som jej vravela, ze ake su moje tuzby a ze co mi Boh uz kedysi davno dal do srdca a ze o com alebo po com snivam a za co sa modlim... a som si nanovo mohla uvedomit a potvrdit, ze je to naozaj tak... ze aj ked dnesni ludia ziju uplne inym sposobom a stylom zivota, ze niektori vravia, ze som staromodna, ze ako mi hovorime TP az po svadbe... jednoducho naozaj toto su veci, pre ktore som sa sama rozhodla a chcem v tom vytrvat a nechcem ich kvoli nikomu ani nicomu nechat plavat alebo sa od nich odklonit... a som jej vravela, ze niekedy je to strasne tazke, ze niekedy je pokusenie silnejsie, ale ze prave preto je tu Boh. Ze On je ten, ktory ma v tomto celom sprevadza, ktory je tu prave vtedy pre mna... ked sa ja citim slaba, ked ja padam, ked zlyhavam, ale aj vtedy ked mi je super, ked ide vsetko po masle... a tak naozaj chcem vytrvat v tom, preco som sa v 13 rozhodla, ze nelutujem zivot s Bohom, ze som prenho nadsena a ze aj ked mam 23 a ziaden vztah zasebou alebo ze stale hovorim len o teoretickych skusenostiach :-) tak aj tak som Bohom milovana a prijata... a ze On ma aj pre mna, aj prenu pripraveneho toho praveho :-)