Obycajny den

Dnes a vcera bol taky zvlastny den... Tak velmi som sa tesila, ze som v cafe, ze som sa zaroven netesila, ze tu musim byt zatvorena. Milujem svoju pracu, ale dnes rano, ked som naozaj mala ze volno, aj ked som sa tomu dlho zdrahala a nechcela som pripustit, ze potrebujem si trocha dlhsie pospat som si uvedomila, ze netravim s Bohom tolko casu ako predtym, nez sa otvorilo cafe. Ja som bola tak velmi vdacna, ze som dnes mohla vstat neskor, aj ked ma zobudili lekari, lebo si nahlasovali obedy :-( ale to nic, lebo som mohla byt v posteli, mohla som pocuvat chvaly, citat Bibliu a len tak chodit po byte a mat pohodu, klidek... bez toho tabacku :-) A aj ked som dosla skor do cafe, vedela som, ze este mam cas len tak si sadnut na modry gauc, vziat si Bibliu a citat a rozpravat sa s tatikom a pozerat vonku z okna ako pada listie... take krasne, farebne, zlte, cervene, hnede... ja nechapem ako Pan Boh mohol stvorit nieco take krasne :-) no a sedela som si tak a viedla s Nim debatu a som si uvedomovala kolko veci na mne este treba menit, v kolkych veciach som slaba, kde nechcem Boha pustit, kde si myslim ,ze vsetko zvladam ja... ale vobec to tak nie je a chcem ist s Nim :-) A obdivujem Matka, ze to tu somnou vydrzi, lebo somnou je to tazke a prichadzam na to aj ja sama. Ale co uz :-)aspon niekto to somnou zvlada... idem spat dobru noc