dni idu jeden za druhym

Od nedele som na ranci. sice co koho do toho :-) no ale veci v ziline su zbalene....myslela som ze vsetky, ale ked som nasadla v nedelu do vlaku a zacala rozdumovat ze co vsetko este nemam, tak som prisla na to, ze este dost toho nie je zbaleneho...ale tak nejak to uz dotiahneme... a na ranci ma cakala rozbombardovana kuchyna, takze hops do upratovania a v utorok prisli ukazovat konvektomat, takze bolo skolenie a medzitym tym XXX veci :-)a co som tym vsetkym chcela povedat?uz ani neviem, mozno to, ze nase predstavy o vsetkom su uplne ine ako je realita...ze raz pride taka vec, ktoru necakame a tak zaboli, ze trva velmi dlho, kym sa z toho spamatame a kym sa rany uzdravia...ano deju sa zazraky na pockanie...ale po vacsine je to tak, ze to chce cas kym vsetko preboli a kym jedna aj druha strana je schopna komunikovat....a niekedy k tomu, aby to trvalo dlhsie dopomozu zvedavi ludia...ktori najradsej riesia cudzie problemy a nie tie svoje...