......

Dnes, vcera, zajtra, pozajtra je KPM...v Ziline...ja som na ranci....a je to blby pocit...viem, ze nikoho to nezaujima...a je mi to v podstate jedno...posledne dni som stastna...velmi stastna...ale dnes ked som si citala luckin blog...ze je na KPM...v cafe...vedela som, ze mi to bude luto ze tam nie som...je tam danka...ja som tu...nik ma nevolal...malo to tak byt...len po tolkych rokoch...jednoducho tam nie som....a chce sa mi plakat...no nemam s kym...milos tento tyzden doniesol smutnu vrbu...tomas ju kdesi zasadil...asi pojdem k nej...a budem ju kropit mojimi slzami, lebo vraj je tu sucha poda...tak aby sa ujala...
posledne roky som v takomto case chaosila v cafe, okolo mna vela ludi, dobrovolnici...bola som vo svojom zivle...milovala som to...ale o vsetkom musim hovorit v minulom case...jednoducho je to tak..Pan Boh ma ine veci na plane...