25 dni....

Konci sa moj "pobyt" v chladnom,spinavom,dazdivom,studenom a mohla by som pokracovat akom Anglicku, Farnhame, Londyne...no sa mi zda, ze to bolo nekonecnych 25 dni..neviem, mi to pride ako keby som tu bola ovela dlhsie ako len 25 dni...asi som toho vela stihla za ten cas...byt v jednej rodine, starat sa o jedno dieta, vymenit farnham za londyn, byt s mojimi kamosmi, s ktorymi som tak dlho nebola, alebo ked som s nimi, tak len velmi kratko ked pridu nahodou na slovensko a ja s nimi idem nahodou autom do presova...neviem bol to taky zvlastny cas...tie prve dva tyzdne, to bola totalna ale totalna zavislost na Bohu...uz davno som k nemu nebola tak blizko a viem, ze tento cas som potrebovala a potrebovala som si znova pripomenut kto je moja prva laska...a bolo to poucne a bolo to krasne a bol to fajn cas v parkoch, knizniciach, obchodoch, na lavickach, pri kostoloch, pri preliezkach...s alexandrom aj bez neho...videla som aj inu "vychovu"dietata na aku som zvyknuta zo ziliny a videla som aj iny "druh"matky na aky som zvyknuta pri Paji, Zanke, Andrejke, Mime a jednoducho nasich mamickach, ktore poznaju Jezisa a ktore svoje deticky vychovavaju uplne inac, tak ako raz chcem ja svoje...a toto...toto bolo o bozku na rozlucku rano a potom o bozku na dobru noc...malicky ani nevidel svoju maminu celych 13 a viac hodin za den a v noci chudacik malicky spinkal...ani sa mu nepacilo, ked ho mamina davala spinkat, musel to spravit tatino...tak toto nie...odlozit dieta nejakej pestunke, z ktorej si este aj spravme sluzku a hlavne, ak by sa dalo a bola by ochotna, tak nech nase dieta drzi v izolacii nech sa mu nic ale naozaj nic nestane, ani skrabanec a uz vobec nie pad a odrenina...to by sme neprezili a vystriedali radsej rychlo opatrovatelku....nejak tak a podobne to tam fungovalo...

A potom prisiel Londyn...to bolo nicnerobenie, teda len som varila ale ja rada varim a pozerala filmy s Milanom a kecala s katkou a majkou ked boli doma a jedli sme a chodili do tesca a katka ma vzala do centra a bola som v hillsongu a v nocnom londyne a hlavne som asi spala a potom na konci pozeral ordinaciu v ruzovej zahrade....a budu mi chybat...Milan, Majka, Katka, Smolo....tak dajak som sa citila jak na slovensku len v chladnom Londyne...sem tam v podlahe behali mysi...preto som nechodila spat hore, ale nejak som to vydrzala na matracoch z gauca na zemi... a potom ranne vstavanie vsetkych do prace...len ja som ostavala doma alebo ked mali off tak to bolo super :-) s majkou sme varili a kecali, s milanom sme pozerali filmy a katka ani off nemala co som tu...teda mala ale nebola tu...a cas s Katkou? konecne po dlhom case som ju aj mohla objat a konecne po dlhom case sme znova boli aspon chvilu spolu...a velmi mi chyba nas cas, co sme kedysi spolu travili...v kavianicke, na intraku v nitre,ked som tam sem-tam sla, u nas v ziline ked ona prisla zamnou, nase telefonaty s ockovho telefonu, smsky kazdy den, listy, potom maily, skypovanie alebo ICQ...uz nie sme tak v kontakte ako kedysi, ale aj tak sa mame rady...a katka az to nahodou budes citat....NECH SA ROZHODNES AKOKOLVEK STOJIM PRI TEBE A BUDEM STAT PRI TEBE A AK BUDEM S TEBOU TAK TI PODAM VRECKOVKU ALEBO TY MNE...A STARAT SA O TIE DETI...TO ESTE STALE PLATI ved ty vies o com hovorim.......
takze zajtra o takom case snad vsetko stihnem a lietadlo pristane vcas a ja stihnem bud 61 a potom aj vlak do ziliny a sice este neviem ako sa dostanem v ziline zo stanice domov ale snad nejak...tesim sa domov, tesim sa na baby, tesim sa na nasich a tesim sa co za pracu si najdem a tesim sa na stahovanie (teda stahovanie nie... ale na malovanie a to co bude potom) ale to este chvilocku potrva...ale Pane Boze dakujem za tento cas a dakujem, ze si sa o mna staral tento cas a ze som mala kde byvat a ze som mala co jest a ze mozem ist domov....