Priatel

Uz par dni rozmyslam nad tym, co vlastne znamena slovo PRIATEL...Je to blizky clovek?Je to niekto na koho sa mozem vzdy spolahnut?Je to niekto kto o mne vsetko vie?Je to niekto, kto ma moznost, kto ma slobodu mi vraviet co robim zle?Je to niekto, kto by mi mal vraviet do zivota?Je to niekto, kto mi utrie slzy?Kto to vlastne je a preco existuje... Sama neviem, ale viem , ze bez priatelov by bol zivot smutnejsi, tazsi... Pre mna je prikladom priatela Jezis. Viem, ze je tu pre mna stale. Vypocuje ma vzdy. Je tu vzdy ked ho potrebujem, ale som tu aj ja stale Prenho? Miluje ma nekonecnou laskou, ktora sa opisat neda. Dokonca ma tak miloval, ze za mna zomrel a tuto skutocnost ja nikdy nepochopim, lebo viem, ze ja by som asi nemala tu silu za niekoho zomriet. Neviem. Mozno. Viem, ze by som dokazala dat velmi vela zo seba, ale zomriet??? Co to musela a v podstate je za sila lasky, ze zomrel za mna, za TEBA???Ale spat k priatelovi. Chcem byt priatelom pre ludi v mojom okoli, chcem im byt oporou, chcem im dat to co som dostala od Boha zadarmo. Jeho nekonecnu lasku. Tuzim po tom, aby som dokazala milovat ludi takych aky su, aby som ich dokazala milovat tou Jeho nezistnou laskou. Nezistnou??? Ano takou, ze nebudem ocakavat nic, ze sa mi nieco vrati. Ze budem davat nieco zo seba len preto, aby som to dostala spat. Lebo to dostanem prave od Neho. Ludia su len ludia. Vedia ublizit, vedia zranit, dokonca vedia vyzmykat tak, ze neostane nic... Chcem byt priatelom, ktory poda pomocnu ruku, ktory dokaze objat, ktory dokaze utriet slzu a mozno vratit usmev na tvar... Tuzim najprv dat a potom mozno aj nieco dostanem...