No tak som v praci...asi malo o nej pisem...ale ta co uz. No takze, prave nam dosla jedna objednavka, tak vymyslam jedalny listok na leto pre nich. Ondris Dankin bratranec robi vonku zamkovu dlazbu . Gabko asi bura poslednu stenu na byvalej stajni...Tomas cisti kotol a Milos je neviem kde...nejaki novi chalani obkladaju buduce WC a sprchy a Jerry siel do Popradu, ale prave mi volal, ze za hodku ja na ranci...A ja tu sedim a vymyslam jedla, za chvilu idem varit veceru...mozno rezance s makom...mozno znova palacinky...a chce sa mi straaaasne spat...rozmyslam nad tym, ze som strasne rada, ze som na ranci...ze po tolkych rokoch v ziline robim nieco v podstate to iste, ale zaroven nieco uplne nove...ine...varim, upratujem, nahadzujem veci do skladu, upratujem kuchynu...v podstate to iste...ale zaroven nieco ine...neviem som naozaj rada, ze ma Pan Boh priviedol sem...a viem, ze nebyt vsetkeho toho co sa posledne mesiace v Ziline stalo, nebola by som tu...teda teraz spatne vidim, ze to vsetko malo zmysel..ale vtedy som to videla inac...som rada, ze som si v septembri oddychla, som rada, ze som v oktobri bola v Anglicku, som rada, ze som pocuvla Boha a odisla z Anglicka, ze som nepocuvala ludi...ze som sa dokazala zbalit a sice par tyzdnov cakat na moje veci a byvat doma s rodicmi...ale som rada, ze som naspat v Presove...ze adresa trvaleho bydliska na mojom obcianskom znova plati...ze mi chodi posta do schranky...som rada, ze byvam so Zuzkou,Dominikou, Jankou a Rinkou... som rada, ze mam super susedov...som rada, ze nasi nepredali byt...som rada, ze som vMPK...som rada, ze ma Pan Boh nasiel...a budem este radsej, ak mu bude patrit nielen moj zivot....ale aj jeho...toho tajneho...
V podstate idu dni za dnom...a uvedomujem si, ze som slaba...ze potrebujem Boha a ze sa potrebujem vratit...len viem, ze niektore veci sa vratit nedaju...no napriek tomu verim, ze Pan Boh vie co sa robi a on hlavne vidi co robim...a dakedy by som sa prepadla pod ciernu zem...vcera vecer som mala rozhovor...s Bohom a s nim...a povedala som vsetko, co ma trapilo...tieklo vela slz, velmi vela...ale mozno nieco zavlazili...nieco, co zacne klicit...ale bolo to dzive, ze zrazu mi niekto utieral slzy...niekto konkretny vedla mna mi podal vreckovku a utrel mi slzy a nebola to Katka Klimkova, ktora to vzdy uzasne robila a vzdy mala pri sebe vreckovky pre mna a rameno, kde som mohla ronit moje slzy...bol to niekto iny... niekto, kto zrazu povedal Prepac...odpust....chcem byt iny...a hlavne ten niekto v tej chvili bol realny
V podstate idu dni za dnom...a uvedomujem si, ze som slaba...ze potrebujem Boha a ze sa potrebujem vratit...len viem, ze niektore veci sa vratit nedaju...no napriek tomu verim, ze Pan Boh vie co sa robi a on hlavne vidi co robim...a dakedy by som sa prepadla pod ciernu zem...vcera vecer som mala rozhovor...s Bohom a s nim...a povedala som vsetko, co ma trapilo...tieklo vela slz, velmi vela...ale mozno nieco zavlazili...nieco, co zacne klicit...ale bolo to dzive, ze zrazu mi niekto utieral slzy...niekto konkretny vedla mna mi podal vreckovku a utrel mi slzy a nebola to Katka Klimkova, ktora to vzdy uzasne robila a vzdy mala pri sebe vreckovky pre mna a rameno, kde som mohla ronit moje slzy...bol to niekto iny... niekto, kto zrazu povedal Prepac...odpust....chcem byt iny...a hlavne ten niekto v tej chvili bol realny
