Mam za sebou celkom burlivy vikend...Mamka mala narodeniny, behala som v sobotu este rano po obchodoch, v piatok bol DJ G v PKO, predtym dorast, potom zmrzka s dorastakmi, z ktorej mi bolo zle...a potom telefonat, ze co robim cez vikend...V sobotu som utekala k nasim...zablahozelala mamke, upiekla kolac, umyla riady, trocha upratala, pozrala zajaciky...a potom sup utekala na bus, potom druhy bus, potom domov pre ruksak, tak na dalsi bus a ked som sedela vo vlaku, tak som si poriadne vydychla a nechapala o com bol tento maraton...na stanici ma cakal Marek a uz sme frcali pod tatry...a stretla som terku :-) z ESPE, ktori mali v ten vecer este koncert...no cely koncert predchadzal trapny rozhovor, more slz, ludkovia od ktorych by som nikdy necakala, ze sa somnou budu normalne bavit a este ze mi jeden z nich aj toaletak zozenie...Su to taki isti ludia ako my...len nemaju rodicov...maju za sebou tazsie obdobia aj lahsie...su zniceni zivotom, nevedia poriadne co je to byt milovany a uz vobec nie ako niekoho lubit...no v tu sobotu, ked som sedela na lavicke a okolo mna stalo 5 deti z detskeho domova a hovorili mi svoje pribehy a ja som tam revala kvoli trapnej veci....som si uvedomila aka som niekedy nevdacna....
NO a potom som chcela ist domov...bola som nastvata, sklamana, zranena...chcela som ist domov ale Milan, ktory inac bol niekedy na drogach, gembluje ma zastavil a povedal, ze chce aby som ostala...ten chlapec, pamatam si na jeho prvy den na ranci...nepovedal ani slovo, nepozrel ani na mna a teraz je moj kamos...vcera bol somnu v potravinach, pomahal mi piect kolac :-) bol mi cely den v patach ako moj tien a normalne mi dokazal povedat do oci, ze je rad, ze ma pozna...no pisem o vsetkom moznom, len nie o tom, co sa naozaj deje...stalo...po velmi dlhom case som veeeelmi plakala...z toho ako ludia beru to co sa v mojom zivote prave deje...ja viem, ze vsetci mi chcu len dobre, viem, ze sa o mna boja...ale som dospela a viem co robim...a spoznavam veci a stavy cloveka, ktore som doteraz nepoznala...a je to zaujimave, je to krasne, je to tazke...ale stale v tomto boji nie som sama...a znova zasahuju reci a slova ludi, ktore nie su pravda...vcera vecer, ked som nastupovala do vlaku a marek ma siel odprevadit sa ma spytal jednu vec...ktora taaaak velmi zabolela...povedala som, ze to nie je pravda ale ta otazka padla...a nemal tu otazku na mna len on sam ale viacero ludi...a v tej chvili som chcela, aby som bola bezcitna aby som nic necitila, aby som to vzala jednym uchom dnu a druhym von...ale nedalo sa...
Chlapec, ktoreho mam rada nepatri BOhu aj ked o Bohu vela rozmysla a o Bohu vela pocuje a o BOhu sa vela rozpravame...a asi podla mojich priatelov nerobim dobru vec a zopar mi uz povedalo, ze to raz olutujem...no ja prave v tejto chvili nelutujem nic, lebo nic zle sa nestalo, nic zle ani jeden z nas nespravil a aj ked rozmyslame rozdielne su veci, na ktorych sme sa spolocne zhodli.
A vzdy sa najde niekto, kto si o mne bude mysliet nieco, co pravda nie je...ale kym sa nespyta, ani sa pravdu nedozvie...
NO a potom som chcela ist domov...bola som nastvata, sklamana, zranena...chcela som ist domov ale Milan, ktory inac bol niekedy na drogach, gembluje ma zastavil a povedal, ze chce aby som ostala...ten chlapec, pamatam si na jeho prvy den na ranci...nepovedal ani slovo, nepozrel ani na mna a teraz je moj kamos...vcera bol somnu v potravinach, pomahal mi piect kolac :-) bol mi cely den v patach ako moj tien a normalne mi dokazal povedat do oci, ze je rad, ze ma pozna...no pisem o vsetkom moznom, len nie o tom, co sa naozaj deje...stalo...po velmi dlhom case som veeeelmi plakala...z toho ako ludia beru to co sa v mojom zivote prave deje...ja viem, ze vsetci mi chcu len dobre, viem, ze sa o mna boja...ale som dospela a viem co robim...a spoznavam veci a stavy cloveka, ktore som doteraz nepoznala...a je to zaujimave, je to krasne, je to tazke...ale stale v tomto boji nie som sama...a znova zasahuju reci a slova ludi, ktore nie su pravda...vcera vecer, ked som nastupovala do vlaku a marek ma siel odprevadit sa ma spytal jednu vec...ktora taaaak velmi zabolela...povedala som, ze to nie je pravda ale ta otazka padla...a nemal tu otazku na mna len on sam ale viacero ludi...a v tej chvili som chcela, aby som bola bezcitna aby som nic necitila, aby som to vzala jednym uchom dnu a druhym von...ale nedalo sa...
Chlapec, ktoreho mam rada nepatri BOhu aj ked o Bohu vela rozmysla a o Bohu vela pocuje a o BOhu sa vela rozpravame...a asi podla mojich priatelov nerobim dobru vec a zopar mi uz povedalo, ze to raz olutujem...no ja prave v tejto chvili nelutujem nic, lebo nic zle sa nestalo, nic zle ani jeden z nas nespravil a aj ked rozmyslame rozdielne su veci, na ktorych sme sa spolocne zhodli.
A vzdy sa najde niekto, kto si o mne bude mysliet nieco, co pravda nie je...ale kym sa nespyta, ani sa pravdu nedozvie...
