"Čo je špecialita dňa?" spýtal som sa s očividnou radosťou v hlase.
"Spasenie," znela odpoveď.
"Tak si ju prosím," takmer som zakričal.
Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal: "Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý a nezaslúžim si nič z tohoto. Rád by som to všetko mal, ale... ale nemôžem si to dovoliť."
Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. "Váš účet už zaplatil tamten Pán," povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti.
"Volá sa Ježiš."
Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú miestnosť. Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemu a trasúcim sa hlasom šepkám: "Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášať odpadky. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil."
Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: "Syn môj, všetko toto je tvoje, ak prídeš ku mne. Popros ma, aby som ťa očistil, a ja to urobím. Požiadaj ma, aby som odstránil tieto škvrny, a stane sa. Popros ma, aby som ti dovolil hodovať za mojím stolom, a budeš z neho jesť. Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.
Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam."
Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: "Prosím, Ježiš...prosím, vyčisti môj život. Zmeň ma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!"
V tej chvíli som začul slovo: "Dokonané."
Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo žiarivo čisté. Stalo sa niečo zvláštne a zároveň nádherné. Cítil som sa ako vymenený. Akoby zo mňa spadol balvan. Sedel som za Jeho stolom.
"Podáva sa 'Špecialita dňa'," povedal Pán, "spasenie je tvoje."
Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorý som s ním strávil. Povedal mi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa sem vracal čo najčastejšie, vždy keď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi vysvetli, že túži, aby som s ním trávil čo najviac času.
Keď sa priblížil čas môjho odchodu do "reálneho sveta", ticho mi zašepkal: "A ešte niečo. Ja som stále s tebou." Potom mi povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem. Povedal: "Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?"
"Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?" spýtal som sa.
"To sú rezervované stoly... ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách, neprijali pozvanie na obed. Bol by si taký láskavý a doručil tieto pozvánky ľuďom, ktorí sa k nám ešte nepripojili?" spýtal sa Ježiš.
"Samozrejme," povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.
"Choďte teda ku všetkým národom," povedal a otočil sa k odchodu.
Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom. Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil. Vyšiel som von ako úplne nový človek...oblečený do bieleho, do Jeho spravodlivosti. Preto dodržím svoj sľub, ktorý som dal Pánovi. Pôjdem a budem šíriť Jeho slovo. Budem zvestovať evanjelium...doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.
Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tu je pozvánka...
"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."
