kecy

vcera mala rina temu...a anka vravela svoje svedectvo...a ja som sedela...a myslienkami som bola aj tam,aj niekde inde...som rozmyslala nad tym, ze co mi jedna osoba v lete napisala...nepovedala...len napisala na skype...ze nikdy nechce byt ako ja...a ze sa nemam o nu starat...a ze som ju chcela zmenit podla seba...a este velmi vela veci tam napisala...na ktore si nepamatam a ani nechcem pamatat...no ale spomenula som si na to...ze hej narobila som riadne somariny...a neviem ani o com hovorila...viem len, ze keby niektori ludkovia alebo vsetci vedeli aka ja som v skutocnosti hrozna..a co vsetko som uz stihla vytrelit...tak by o mna ani nezakopli...a neviem, preco mi toto vsetko popisala, ci mi chcela ublizit alebo co....ale viem, ze za tych par mesiacov co odvtedy ubehlo doslo k zmene...mozno to nikoho nezaujima...hlavne nie tych, ktorym som ublizila alebo vraj ublizila...lenze kym nezacnu somnou komunikovat ani to nikdy nezistia...jednoducho som rada, ze som naspat v presove...som rada, ze mi mal kto pomoct nosit krabice, som rada, ze sme vymalovali byt, som rada, ze aj ked mi v piatok bolo nanic, bolo tu zopar ozajstnych kamaratov, ktori mali zaujem o to, co mi vlastne je...a sice som to povedala len jednemu...ale viem, ze ti ludia zamnou stoja....som rada, ze mam Jezisa...som rada, ze v Nom mam vsetko...ze aj ked su z okolia tlaky a aj ked ludia nakecaju sprostosti nie som sama...a aj ked sa dakedy tak citim, ze som sama, nie je to pravda....
a dakujem Bohu, ze mam kde rast...ze som znova mohla zakusit co to je byt na nom zavisla , uplne zavisla...a ze ma uci cez rozne situacie...a viem, ze potrebujem uzdravenie vo viacerych oblastiach...a viem, ze na mna sem tam pride cas, kedy mi je nanic...kedy nemam na nic chut...kedy sa mi nechce vyjst ani z bytu....kedy mozno zrusim to, co som slubila...ale viem, ze toto je cas, ktory mi Pan Boh dal, aby som riesila to co treba....