utorok, decembra 18, 2007

List odpustenia

List odpustenia


Na brehu rieky stál muž. Díval sa na hladinu a pozoroval kruhy vo vode. Bol sám a spoločnosť mu robili ryby, ktoré plávali vo vode. Nevenoval im veľkú pozornosť. Bol zahľadený do seba a svojich problémov. Nemal rodinu ani nič z čoho by sa tešil. Mal len svoju starú chalúpku v ktorej prežíval najviac času. Prirástla mu k srdcu. Bola mu jeho domovom.
Jedno ráno, keď sa tak prechádzal, okolo rieky zbadal niečo zvláštne. Nevedel čo to je a tak sa išiel lepšie pozrieť. V tom zbledol. Na brehu rieky bola zachytená staršia hnedá skrinka. Podišiel ku nej a chcel ju otvoriť. No nepodarilo sa mu to, lebo skrinka mala niekoľko zámkov. Ako tak jednu po druhom otváral, postupne sa dostal k hlavnej. Potrápil sa s ňou a keď povolila, tak sa skrinka konečne otvorila. Na dne skrinky bolo položené malé perníkové srdce s listom. V liste bola fotka a v nej stálo toto:

„ Drahá Margaret!“

Týmto listom sa ti chcem ospravedlniť za to, že som ti ublížil. Viem, že som sa v poslednej dobe nesprával ohľaduplne a milo. Viem, mala si to so mnou ťažké. Neprichádzal som načas domov a dal som prednosť kamarátom pred tebou. Naše dve deti to vedeli a chceli, aby sme sa zmierili. No ja som nechcel. Zanedbával som nielen Teba, ale aj svoje deti. Dokážem si predstaviť tvoju zúfalú a utrápenú tvár. Bola si veľmi dobrou manželkou a ešte lepšou matkou. No ja som si to neuvedomoval. Bol som slepý a moc zahľadený do seba. Chcel som mať všetko a teraz nemám nič. Všetko sa mi stráca pred očami. Ostala mi len nádej, že ma raz prijmeš. Spomínam si na ten čas, ako si sa o mňa starala. Bol som vážne chorý a vtedy si bola pri mne. Bola si ako môj strážny anjel. Bez Teba a tvojej lásky by som to neprekonal. Nikdy nezabudnem na slová, ktoré si mi raz povedala:“Mám ťa rada a nech sa stane čokoľvek, navždy budeš v mojom srdci. Zmenil si môj život a ja ti dávam svoj. Som šťastná v tvojej blízkosti. Chcem, aby si tiež bol šťastný.“
Boli to pravdivé slová plné lásky. Ja hlupák som ťa odvrhol. Teraz to všetko ľutujem a pochopil som, že si bola mojou jedinou láskou. Bola si mojím strážnym anjelom.
Chcem sa ti poďakovať za lásku a trpezlivosť, ktorú si mi dávala. Ľúbim ťa a vždy budem.

Navždy Tvoj Luis

P.S. Zmenila si môj život. Chcem ti ho vrátiť s láskou.

Keď dočítal, pristúpil k oknu a tam sa rozplakal. Tento list dávnejšie písal svojej manželke. Teraz hlboko odpočíva v pokoji. Pred smrťou sa s ňou rozlúčil slovami. Chcel jej prečítať tento list, ale ona odmietla. Chcela, aby ho prečítal až po jej smrti. Vedela o čom bol a preto mu už dávno odpustila.

Rozhovor s Bohom

Rozhovor s Bohom


Pane, chcem Ťa počuť.
Tvoje slová sú ako balzam na moju dušu.
Tak prosím Ťa príď a vypočuj moju modlitbu.
Volám k tebe a viem, že ma počuješ.

Kľačím pred Tvojím obrazom.
Ty mi neodpovedáš.
Nechávaš ma čakať.
Prečo mlčíš?

Pozerám na kríž.
Kríž ten drevený.
Voláš moje meno.
Prichádzaš a cítim Tvoju prítomnosť.

„Teraz som s Tebou...“ hovoríš mi.
Pýtam sa ťa Pane: „Čo chceš odo mňa?“
Ty mi odpovedáš: “Chcem ti dať moju lásku, ktorá vychádza z môjho prebodnutého srdca.“

"Dávam ti pokoj, ktorý si potrebovala. Je s Tebou Tvoj priateľ. Neopúšťaj ho. Potrebuje tvoje slová, ktoré mu otvoria oči. Tak neodchádzaj. Tvoje modlitby mu vrátia zrak."

Zraneny kvet...

Zranený kvet

Pochopila som, že láska je ako kvet,
ktorý rastie a dozrieva.
Ak ten kvet niekto predčasne odtrhne, tak
môže zvädnúť a jeho krása vybledne.
Vtedy sa stáva slabá a podcenená.
Ale ak ju niekto znova zasadí a bude
sa o ňu s láskou starať, tak môže znova
rozkvitnúť do krásy a zahojiť rany, ktoré
jej spôsobili.

Stopy v piesku

Stopy v piesku

Niekedy sa stáva že smútok ťa chytí.
Prichádza spolu so spomienkami.
Držíš v rukách piesok a za chvíľku sa ti zrnká piesku pomedzi prstami stratia.
A Ty sa pýtaš Prečo?
Ale až keď sa pozrieš na zem, vidíš prázdnu púsť a veľa piesku.
Je ako ľahký vietor, ktorý fúka do očí.
Zanechávaš stopy v piesku.
Už len tie stopy ti ukazujú že nekráčaš sama.
Kráča s Tebou Boh, ktorý na opustených nezabudol.

Tieto slová sú venované pre všetkých tých, ktorí sú sklamaní alebo stratili svojich priateľov.
P.S. Ten kto prežil sklamanie alebo stratu niekoho blízkeho ten vie, čo je život.

štvrtok, decembra 13, 2007

dni idu jeden za druhym

Od nedele som na ranci. sice co koho do toho :-) no ale veci v ziline su zbalene....myslela som ze vsetky, ale ked som nasadla v nedelu do vlaku a zacala rozdumovat ze co vsetko este nemam, tak som prisla na to, ze este dost toho nie je zbaleneho...ale tak nejak to uz dotiahneme... a na ranci ma cakala rozbombardovana kuchyna, takze hops do upratovania a v utorok prisli ukazovat konvektomat, takze bolo skolenie a medzitym tym XXX veci :-)a co som tym vsetkym chcela povedat?uz ani neviem, mozno to, ze nase predstavy o vsetkom su uplne ine ako je realita...ze raz pride taka vec, ktoru necakame a tak zaboli, ze trva velmi dlho, kym sa z toho spamatame a kym sa rany uzdravia...ano deju sa zazraky na pockanie...ale po vacsine je to tak, ze to chce cas kym vsetko preboli a kym jedna aj druha strana je schopna komunikovat....a niekedy k tomu, aby to trvalo dlhsie dopomozu zvedavi ludia...ktori najradsej riesia cudzie problemy a nie tie svoje...

sobota, decembra 08, 2007

kamarat odchadza

dnes, teda pred chvilou mi napisal moj super kamos, ze odchadza prec...prec zo slovenska, sice len na kratky cas...ale odchadza...neuteka pred problemami, aj ked urcite to ludia v jeho okoli vravia...ale ide, lebo tuzi po case s Bohom a tam kam ide...joj bude mu tam dobre, lebo poznam ludi, ktori tam boli a viem, ze sa tam mali super a ze ho to niekam posunie vo vztahu s Bohom a ze bude moct riesit svoje veci s Bohom a mozno tiez s ludmi aj ked na dialku...je mi smutno po velmi dlhom case, lebo viem, ze mi bude chybat ale zasa ved net funguje a snad si najde niekedy cas...nebudem a nechcem ho menovat ale ak sem tam cita moj blog tak on bude vediet o kom to pisem a len ti chcem povedat, ze ta mam strasne rada, ze zatebou stojim nech sa deje cokolvek a je mi jedno co na teba ludia kydaju, ak ich to este nepreslo...co im viem vyvratit im vyvraciam, pretoze ta nejaky ten den poznam a hluposti robi kazdy z nas...ide o to, ci si to uvedomime a nechame to alebo v tom pokracujeme dalej...a hlavne, nie ja vidim do tvojho srdca ale Pan Boh donho vidi urcite...a ON najlepsie vie, co je pre teba dobre a on najlepsie vie, co vsetko ti tam daleko DA, co ti VEZME a co treba VYLIECIT...som tu pre teba...a preco mi je smutno ked viem, ze ti tam bude dobre?preto, lebo ta nebudem stretavat a nebudem sa moct s tebou rozpravat face to face a nebude ma mat kto objat tak ako ty kamosko moj...a ked ti bude nanic najdi si toto v archive :-)uz sa tesim az mi budes hovorit ake velke veci Pan Boh robil za ten cas v tvojom zivote...

krabice a krabice

od stvrtka som v ziline...balim veci...je to take cudne, take divne, ze po piatich rokoch a styroch mesiacoch odchadzam zo ziliny...ziliny ktoru mam rada, kde mi bolo vzdy fajn..balim veci a myslim pri tom, od koho som to dostala, kedy som si to kupila...je toho vela sama sa cudujem odkial tolko veci...ked to bolo rozlezene v celom byte nezdalo sa toho tak vela...aj ked ja som vravela, ze k stahovaniu budem potrebovat kamion :-) teraz je to realita...vsade naokolo su krabice...chodba je plna bananovych krabic, v mojej byvalej modrej izbe...ostane tu postel, stary gauc a skrina...vsetko je prec...skrine su rozlozene, stol je rozlozeny, veci su v krabiciach, sackoch..dnes sa mi uz nechcelo robit,lebo ma strasne krize boleli a tak som triedila CD :-) hladala im obal a potom dosla zeri a zuzka a to bolo strasne super,ze som ich videla a mi pomohli zbalit este veci v kuchyni...vyzera to tu prazdno a pusto, teda este tu su krabice...ale o dva tyzdne tu nebudu uz ani tie a potom tu ostane naozaj nic...a mna potom caka vybalovanie a zariadovanie a straaaaasne sa na to tesim aj ked tyzden budem v PO a tyzden nie, ale je to strasne super...a vcera som este bola v cafe...posledny krat, tak naozaj posledny krat....lebo cafe sa vcera definitivne zatvorilo a bol este mikulas bolo tam vela deti a dospelakov a pomahala som trocha betke a potom sme sli aj s majkou do mekaca, uz som mala abstak...no za chvilu bude naozaj bodka za zilinou...

pondelok, decembra 03, 2007

vecera

dnes rano som sa tak trocha vyspala :-) vcera som prisla z ranca a bol to super pocit nevstavat 6:10 a robit rano ranajky :-)no a bola som s mamou v meste, kupili sme komodu, stolik do obyvacky, stol pod telku...no apotom som bola pri tete vercimakovej, stretla som slava harcara po dlhom case, danku sabolku, jana simocka, denisu, katku kvokackovu...dala som si burger v maxime :-) a stretla som milosa ferenca a skoncila som v Moste...kde som si spravila cappuccino a bol tam miazga a oktam a erik a rado a pali jackanin...no a kecala som s miazgom a s rinou a ked som sa uz vecer poberala domov, tak miazga volal ivke a nakoniec som u nich skoncila na veceri :-) a miazga varil a bolo to strasne super a potom miazga siel po mina a ja som ostala s ivkou a bolo super...a miazga nam ukazoval domcek...a miazga a mino zacali hrat na klaviri a bolo to uzasne a ja som bola taka rada,ze som s nimi...a bolo to uplne ine...take spontanne, take....jednoducho som vdacna...

streda, novembra 28, 2007

fotocky este z anglicka

tak tu su nejake fotky z anglicka. nie je ich sice vela, takze nejake

WF a par fotiek

pred dvoma tyzdnami takmer bol WF v Presove. No a odtial je zopar fotiek, napr ja a Rina, Jurko a Miska, Zuzkin manzel Tomas s malou Natalkou, maly Dominik Uhrinak...a potom este ked som bola na vsetkych svatych strazit birosovie deti, tak klarka a teo...konecne som ich stiahla, tak su tu

nedeľa, novembra 25, 2007

cas je najlepsi lekar...ci sa to niekomu paci alebo nie

Ta presiel tyzden odkedy som pisala naposledy na blog. Nejak nebol cas pisat, lebo toho bolo velmi vela veci som stihla stihnut J takze v pondelok som v podstate tak nejak oddychovala po WF…ale bola som v meste a bola som v kaviarnicke a bola som u vercimakovcov na veceru…kedze bol segedinsky, tak teta mi zohriala jedlo z nedele, zlata. No a bol tam Lubo Uhrinak s rodinkou, teta, ujo, julka, lucka, peto, tetine dve kamosky, majina sestra zuzka a ja J no dost nas tam bolo a ledva som stihala bus, ale peto ma zaviezol, takze som to stihla…no a v utorok som sla do kaviarne a som chcela byt na prednaske marrie, ale sla som ku birosovcom strazit klarku a tea a bola som tam hodne dlho a paly a ivetka sli na veceru a potom som este s palym dlho kecala a chceli ,aby som u nich ostala spat, ale nakoniec som sla domov, lebo sa mi trebalo v stredu pobalit a ist na ranc. NO a rozhovor s palym bol dlhy, pre mna aj bolestivy, aj ked som to asi nedala najavo prednim ale…no hlboke veci hovoril a vobec to nebolo o nejakom kazani ale taky rozhovoro jak s duchovnym poradcom a paly…no on je super, strasne ho mam rada a ja som rada, ze som naspat v presove, lebo mozem s nimi byt a tak ako som dlho sa odhodlavala na navstevu k nim, tak som rada, ze uz som k nim prisla a lutujem, ze som nemala cas za tie 3 roky odkedy ma k nim volali som nemala cas k nim ist.ale ja som taka vdacna, ze poznam palyho a ivetku…vela mi davaju a vela cez nich prijimam a paly naozaj stara sa o mna a dakujem mu za ten cas, co do mna investuje…moje rany pomaly a velmi bolestivo sa hoja…aj posledny rozhovor s nim viedol niekam… a to tam, ze ked som dosla v noci domov, tak som napisala este velmi dlhy mail niekomu…a je mi jedno kto toto cita a co si mysli a jednoducho mam dost toho, ze ludkovia chcu riesit moje veci za mna a ktokolvek sa do cohokolvek miesa…budem ich riesit a to co sa riesit da uz aj riesim…ale kazdy z nas vie, ze cas je najlepsi lekar…no a napisala som ten mail aj palymu som napisala, ze uz ho pisem a predtym som sa dlho modlila aby som vedela co napisat…aby to neboli vycitky ani nic podobne…neviem, nedostala som este odpoved..ale uz som aj volala s tym cloviecikom a jasne ze sme nehovorili o tom co som pisala, ale to vzdy tak bolo a nic sa v tomto nezmenilo…jednoducho ja som happy…no a prvy krat po velmi dlhom case som sla spat bez slz, bez toho aby som dlho dumala a rozoberala v mysli vsetko mozne…rano som este sla do MPK a vecer som sla na vlacik…bola som s radkom v kaviarni a tak sa tesim vzdy ked tam mozem byt, ked niekto zbehne dole schodmi a kecame a dlho som aj s milosom ferencom sedela a kecala a aj roman sa pripojil…no super J no a potom som uz sla, na stanicu pre mna prisiel Lubo…joj jaka som bola rada, ze ho vidim, ved od campfestu som ho nevidela…no a uz som bola na ranci a kecala s dankou aj dlho este v izbe sme kecali, joj skoda, ze nebudeme my dve spolu robit, ale ze sa budeme vidiet raz za dva tyzdne, ked ja v nedelu vecer pridem a ona v pondelok rano odide…ale co uz, budeme mat aspon spolocnu izbu J no a potom sa to zacalo, stvrtok som nahadzovala veci do pocitaca, v piatok tiez, bol tu Odo J no a v sobotu som cistila chladnicku, sporak…jejda tam slo a slo tej spiny a v piatok som ratala veci v sklade, kde bola straaaaasna kosa….a su tu take dve deticky Lydka a Milko a ked ich odfotim tak potom ich sem dam a aj danka a bibku…no a este sn\me sa modlili za milka, aby sa vykakal a on sa vcera po osmych dnoch vykakal a sme mu tlieskali…no to o tom potom napisem viac, ale milko ako sam hovori on je RARITA, preto napisem inokedy….ale tak s nimi som vcera bola a sme s lyduskou pisali si na pocitaci a aj milko s dankou si pisal…no a potom danka v noci pozerala film, ale ja som ho videla niekolko krat, tak ja som zaspala J a dnes sme rano mali kostol J ako deti povedali a sme mali chvaly a danko mal kazen a sme mali modlitby a aj ked som tam bola len ja, danka, danko a bibinka….joj to bol tak uzasny cas….Pane Boze ja som taka vdacna, ze som na tomto mieste, ze som tu na ranci, ze aj ked vela ludi nechape, preco som zasa v krestanskej organizacii, ze som medzi tymito ludmi, ze mozem kazdy den vidiet milka ako zazrak od Boha, ze tento chlapcek chodi, ze rozprava, ze je mudry….ze je tu Milos, ktory je tak mily a tak zlaty…ze tu vidim na kazdom mieste Boha…ze aj ked sedim za pocitacom a nahadzujem kalkulacie…ze aj tak jet tu Boh…. ze mozeme mat rano stisko, ze Pan Boh mi dal dalsiu sancu J ze mozem byt sucastou tohto celeho…MPK, ranca, ze Milos zamnou pride a spyta sa, ze co si o tom myslim, ze mozem varit a ludom to chuti…ze ked sa pozriem vonku z okna, tak vidim lesy, luku, konstrukciu Hangaru, behaju tu psy, mame rybicky, vtacikov…jednoducho som happy, aj ked Sami v anglicku povedal, ze jemu sa zda, ze ja nie som dost happy…som a som vdacna….

pondelok, novembra 19, 2007

Muzikal Sv.Frantisek z assisi



Vcera vecer som bola s Rinou a Mery na muzikal v divadle teda na Frantiska z Assisi...nikdy som nad tymto pribehom nejak viac nerozmyslala, nikdy som to nestudovala, necitala o nom...len som vedela, ze to bol nejaky svaty a to boolo vsetko.V ziline je gymnazium sv.Frantiska kde sme spavali,ked bolo KPM, kde chodil Tomas na strednu, kde mavali chalani skusky s kapelou...a nic viac...ked som zistila, ze tento muzikal bude, tak som nanho velmi chcela ist, dokonca som mala ist na verejnu generalku uz vo stvrtok, lenze som nemala s kym, tak som radsej sla do MPK, ved bolo treba pripravovat WF...a ked mna a rinu Mery pozvala tak som bola total happy...takze sme tam boli...no a bolo to uzasne..
Pôvodný slovenský muzikál v celosvetovej premiére! Strhujúci príbeh zo života charizmatického človeka sv. Františka z Assisi, ktorý je schopný ísť neústupčivo za svojou pravdou a ktorého duša v ťažkom zápase víťazí láskou nad utrpením, ponížením a nespravodlivosťou.
Vsetko to zacalo ked frantisek umieral a lezal na zemi a takto chcel zomriet...nahy na chladnej zemi...pochadzal z bohatej rodiny, jeho otec obchodoval s latkami, rad popijal s kamosmi a vystrajal po meste a minal tatkove peniaze...vzdy bol s nejakymi dievcatami a jeho kamosi boli radi,ze im vzdy vsetko plati...chcel tiez Klaru, ktorej otec mal erb a jednoducho ich rodicia by boli radi, keby sa tito dvaja dokopy dali...vtedy tam spievali strasne krasnu piesen...klara tam spievala DNES NIE....no krasna piesen a keby vydali CD,tak si ho urcite kupim...no ale frantisek potom odisiel do vojny aj s jeho kamaratom Leom, ktory s nim bol az dokonca...no zutekali a vratil sa spat s tym, ze dost bolo stareho zivota a prisiel chory a ked spal tak mal sen, kde ja som to nazvala demoni mu ponukali jednu cestu a Boh s anjelmi druhu...ked sa zobudil siel za matkou poprosit ju o radu a jednoudcho zacal o sebe vyhlasovat, ze je blazon a odisiel z assisi a zalozil rad a prisli za nim aj jeho kamarati, ktory sa chceli vzdat stareho zivota a zalozili rad sv. frantiska...jeho otec bol proti a vzdal sa ho...pocas toho bol za papezom, aby mohli verejne kazat...potom ked sa klara mala vydavat, povedala, ze ona sa vydavat nechce a preto prisla za frantiskom a vstupila do radu a tak vznikol rad klarisiek...no a bolo tam toho vela...napr.ze oni sa mali naozaj radi a on nechcel, aby vstupila do radu, ale nech sa vyda a nech ma deti atd...ale ona chcela ist za Bohom a tak sa vzdala vsetkeho...a take nosne "veci" alebo vyjadrenie celeho radu bolo "CHUDOBA,LASKA,PROSTOTA" no a brat Lev bol cely cas s nim, boli aj pri kriziakoch a tam bola zena, prostitutka...a frantisek sa jej spytal, ze preco robi to co robi a sa za nu modlil a ona sa vzdala stareho zivota a sa pytala, ze ako ma vstupit do radu a on jej povedal, ze moze sluzit aj medzi normalnymi obycajnymi ludmi...no a bol aj za sultanom, s tym,ze mu ide hovorit o Bohu...ked sa vratil spat do medzi bratov, asi si uz mysleli, ze sa nevrati a zacali robit "revoluciu" a jeden z nich prisiel s novymi vecami...ze preco chudoba...ze uz ich je vela a potrebuju peniaze aby mohli sluzit dalsim...ze naco laska...ze naco prostota, ze potrebuju rozum...a frantisek povedal, ze srdce ostava ciste ale satan dava zle myslienky do hlavy a mne sa to naozaj pacilo...ze srdce moze ostat ciste ale ze vela zleho prichadza prave preto, ze "myslime"no a tak to nejak slo dalej a prisiel domov chory a jeho matka prisla za nim poprosit o pozehnanie aj ona chcela vstupit do radu klarisiek...no a neviem ani asi som nechcela pisat o deji...ale o tom, ze na konci, ked sme obe plakali jak male, tak sa frantisek spytal, ze ludia preco placete? Co neviete co bude s vasim zivotom potom???a ved ja viem, co somnou bude, ved ja viem komu patrim, tak som sa aj na rinu pozrela a som povedala, ze ved my vieme komu patrime...a ja neviem, ale pre mna to bolo velmi silne "predstavenie" niektore piesne mi prisli ako keby to bol worship...normalne sme s nimi aj tlieskali...a potom na konci on siel "hore" akokeby do neba a ja neviem bolo to...ja to neviem pomenovat ale ked sme potom tlieskali a potom ovacia,uz sme aj stali...moje srdce totalne jasalo a asi som netlieskala ani tak im ako Bohu...a som happy, ze to mohli ti ludia vidiet, som happy, ze mohli pocut o Bohu uplne inac a som sa smiala potom, ked sme sli peso domov, ze po tomto predstaveni by mala byt potom este vyzva...no ak by niekto z vas chcel na toto predstavenie prist, pridte...akoze odporucam vrelo kazdemu...

nedeľa, novembra 18, 2007

dni s kamosmi....

Posledne dni toho bolo celkom dost. Stvrtok som pomahala s nejakymi vecami Palymu v MPK, bola som este roznasat letaky do schranok, ze bude WF a vonku bola kosa jak v ruskej rozpravke...bol koncert Canakyho a Podhradskej, kde nebolo ale vela ludi a v piatok som sla znova do mesta.Strihala som papiere na WF, pomahala Radkovi v kaviarni,ci to vo stvrtok bolo?ja uz ani neviem...no a bola som na obed s rinou a s jednou americankou misionarkou zijucou vo Francuzsku a potom vyslo najavo,ze som prekonala samu seba, lebo ja s amikmi nikam nechodim a ona bola nadsena zomna a sa na mne bavila a mna a rinu pozvala do divadla na Frantiska z Assisi kde sme dnes boli...no a potom jaj vo stvrtok som bola nakupovat so Slavkou Pucherovou Palyho sestrou a ja som taka rada, ze som ju mohla spoznat :-) no a v piatok sme potom sli do CB,lebo sme pripravovali veci na jedlo na sobotu...krajala som 5 kg cibule a nevyronila ani slzu, som sa smiala, ze som sa uz tolko naplakala, ze uz ani slzy nemam...no a robili sme pomaznky a slavka spikovala maso a baby cistili zemiaky a potom som sla este do kaviarne, jaj a tam aj Dano bol :-) a som radkovi trocha pomohla a kecala s Majkou, Jankou, Adou, Katkou,Jankom, stretla som jedneho chalana Risa ktoreho som nevidela mozno aj 10 rokov a on ma babku v rokycanoch a sme chodili spolu na zemiaky a jeho sestra chodila ku mne na skupinku...a som bola sokovana,ze ho vidim...a potom som sla spat ku Majke a Janke a sli sme spat dost neskoro, lebo majka mi tocila kulmou vlasy a mi robila loknicky atak som spala velmi malo, lebo rano som uz musela byt skoro v CB dat vsetko varit...ale som vdacna,ze som u nich bola, lebo to bol dobry cas s nimi..ich mamka ma rano odprevadila na zastavku a zacal sa dalsi den, den Worshipu...naozaj som rada, ze WF v Presove je len raz za rok...lebo toho bolo naozaj dost a ja som si teraz v tejto chvili uvedomila, ze som totalne unavena a ze idem spat, lebo k tomu mi este aj zle je...

štvrtok, novembra 15, 2007

ranc Svarin

Mam za sebou prvy tyzden na ranci...bolo super...ja som taka nadsena, ze tam som..aj ked moji rodicia nadseni nie su a aj teraz predchvilou sme si "vymienali" nazory, lebo oni nesuhlasia s tym, ze robim v MPK a ja som im len povedala, ze nech akceptuju moje rozhodnutia.Som dospela a jednoducho im neviem vysvetlit alebo oni nevedia pochopit, ze je to takto spravne. A co robim na ranci? teraz su tam ubytovani chlapici, co robia v lese...takze im varim veceru a ked nevarim, tak som upratovala izby, chatky, v sobotu a v nedelu sme s dankou pocuvali vianocnu hudbu :-) v nedelu som sla na otocku do Ziliny, lebo v pondelok som bola na vstupnej prehliadke a bola som darovat krv :-) no a znova som sla na ranc, kde som uz potom robila kalkulacie a s Milosom sme vymyslali, ze ci oddelovat sklady alebo nie a strasne super tam jednoducho bolo...viem, ze to nebude "med lizat"a ze ked budu akcie, tak toho bude vela, ale viem, ze vsetko sa da zvladnut a som milosovi povedala, ze ked budem mat dost, tak pojdem :-) tak sa zasmial a ja tiez...no a teraz som na tyzden doma, v sobotu je WF, takze dnes som bola v MPK, roznasala som este letaky, bola som na nakup so Slavkou Pucherovou a tot to taka zlata zena, ze som az nechapala a som strasne rada, ze som ju mohla spoznat a to je palyho sestra....no zlata az nechapem...a potom bol koncert v kaviarni Marie Podhradskej a Canakyho....a zajtra este je koncert Kato, ale ja, slavka, lubka a este nejake dievcata ideme cistit zemiaky a pripravit jedlo na sobotu na WF,pretoze mame na starosti obcerstvenie, to znamena celodennu stravu...no a neviem co este...asi ze sa velmi tesim....ze dnes dosla Ludka Lipovska a sa smiala, ze ci som happy,ze som uz konecne v MPK a ze mi tak ziaria oci ako uz davno u mna nevidela a ja som jej povedala, ze hej, ze som happy...a potom ma Roman zjazdil...teda sa pritom smial :-) ale viem, ze ma v niecom pravdu, ved robi v MPK 10 rokov, no ale co budem moct spravit spravim a uvidime ako dlho v MPK budem...no a este som bola s Jankou a Majkou Klimovymi a zajtra idem k nim spat....ta idem spat, bo som celkom dajak unavena

sobota, novembra 10, 2007

ranc....moja praca :-)

No povedala som si, ze kym nebudem mat pracu, nic o praci pisat nebudem...ale Pan Boh sa postaral a tak ako som to necakala ja a asi ani nik dalsi, tak uz od stvrtka som na ranci, kde bol campfest, teda konkretne na Svarine pri Kralovej lehote..Preco som tu? lebo v stredu mi zavolala Danka Hrivnakova veduca z CF :-) a ma poprosila, ze ci by som im neprisla pomoct, lebo Mato kuchar je na PN...tak som vo stvrtok rano s Marianom a Milosom teda sla a bola to super cesta :-) a no dosla som a daco navarila a upratovala aj s Adkou Benovou sklady a poupratovali a ked sme uz vecerali, tak ma zavolal Milos s Marianom na pokec do kanclika a teda sa ma spytali, ci by som nechcela na ranci robit a teda ze kde sa ja v tom vidim a citim a som povedala, ze hej :-) a tak oni sa sli este radit a my s Dankou a Adkou sme si este pozreli The Notebook...poplakali sme si a pozerali fotky a kecali sme vela cez ten den :-) no a sla som spat a rano boli ranajky a varila som obed a Adka mi pomahala a upratali sme nejake izby a potom dosiel zamnou Milos, ze mam doniest obciansky, preukaz poistenca, rodny list, zapoctovy atd atd....jednoducho ze pracujem po desiatich rokoch dobrovolnictva v MPK :-) z coho sa naramne tesim a aj ked niektori si myslia, ze je to blbost a odhovarali ma od toho tak ja sa tesim a je mi ctou, ze tu budem robit a hej je toho vela, lebo ako milos povedal, tu sa robi vsetko...takze to neznamena, ze budem len varit, ale ked treba upratat izbu tak upratat, ked treba obsluzit tak to a vsetko sa rozbieha a tesim sa na vikendovky co tu budu a na akcie a na cas s ludmi, co tu robia a na Danku, Danka, BIbku ich deti, Milosa, Luba...no a tyzden budem tu a tyzden v Presove, ked sa odstahujem zo Ziliny ked sa uvolni nas byt v Presove...sice este neviem s kym budem byvat, ale dufam, ze tie dve dievciny co somnou byvat chcu budu :-) a potom este jednu zozenieme....no takze tak nejak....detaily este stale neviem, ale uz tri dni som na ranci....tak ja teda utekam a tesiiiiiiiim sa :-)

pondelok, novembra 05, 2007

novy job

posledny tyzden som nejak moc nepisala...ale vela sa toho zomlelo ono sa nejak vela toho melie stale... ale hladala som si pracu, prisla som do PO, mala niekolko rozhovorov s nasimi ohladom bytu, bola na niekolkych pohovoroch, mala spustu telefonatov ohladom prace a bola som na vikend v ziline, v piatok som bola s mojimi sesternickami alenkou a slavkou, v stredu sme boli u babky a s mojimi bratrancami-ksrnatami a vecer som sla ku birosovcom, kde som aj spala, lebo som vo stvrtok bola s klarkou a teom...no celkom dost,nie?v ziline som zehlila a upratovala palovi, bola som s betkou a majkou a stihla som si zbalit nejake veci a bola som sama v byte a bola mi tam zima a.....dnes som si bola vybavit novy obciansky, ja neviem kde som tamten dala,ale az ho najdem tak ma pepka trafi...no a dnes som bola prvy den v novej praci....jejda ake totam je????strojene, nobl, punitcarske, skrobene...zlata casnicka Mariannka akoze zlata...vydata, s malou dcerkou, vsetko mi ukazovala, vela rozrpavala, sme sa nasmiali...rasto je prevadzkar a....vela sedel a nic nerobil...ale co uz... Riso v kuchyni zlty chlapik v kuse mi vtipy rozpraval a sa na mne smial a mi povedal,ze keby zenaty nebol, tak ma aj na kavu pozve :-) a Jurko druhy kuchar, trocha menej vravny, no sikovny a zlaty...to bola dnesna smena...druha je nejaka ina a prisiel aj sef....no a trapas sa mi stal...marianka odniesla napoje dole a ja druhe jedlo...no a prisiel rasto, ze mam ist pozbierat flase a ja som sla a uz som odchadzala pomimo toho,ze som musela poveda s dovolenim madam....s dovolenim pane :-) tak tam bol taky svietiaci pas na zemi a ja som si myslela, ze to je schod.... a spravila som krok do neznama a.....flase sa zatriasli a jedna spadla na zem a rozletela sa na cucky... a ja som sa musela drzat aby som nevybuchla v smiech....no a rasto to vyuzil,lebo mu spadol pred tyzdnom pribor a odstiepilo sa z jedneho skleneneho schodika a inac ten jeden skleneny schodik stoji 50000sk,- chapete????no a tak som sla zametat a potom prisiel rasto s tym,ze veduci mi odkazuje, ze zajtra mam normalne prist do prace na 12:00 takze zajtra idem znova......no lenze prisla dilema D.... dnes mi parkrat volali z jedneho coffeeshopu,kotry sa ma otvorit v Ziline...a pohovory su zajtra a pozajtra.... a ja nemam sancu to stihnut ale oni rozmyslaju,ze by to bolo super vycvicit si manazera pre prevadzku v presove, ktora sa otvori v polovici buduceho roka....a mne teraz prichadza dilema co robit.....ak mi zajtra zavolaju,ze su ochotni sa stretnut aj cez vikend,lebo pohovory su zajtra a pozajtra,tak tam pojdem a uvidime....

utorok, októbra 30, 2007

cesta na slovensko

tak uz som doma...ale ta cesta nikdy viac. Vsetko to zacalo teda v sobotu na obed, ked sa Majka rozhodla, ze nas pocka na Heathrow...tak sme s katkou sli z domu zadnym vchodom,cez susedkinu branicku,pretoze sme ostali zamknute v dome. takze sme nejak sli na heathrow kde nas cakal Milan, Majka aj Smolik...kupili mi listok a sme sa rozculili a s Katkou sme sli na metro na victorku...prve metro v pohode,len potom do dalsie na Hammersmith neslo, ta trasa nejazdila, tak sme slli zasa na picadelly a vystupili o par zastavok, tam sme bludili a katka chuda s mojim heavy kufrom...potom sme sli znova picadelly a potom jednu zastavku na viktorku....inac bus z victorky mi mal ist 14:50 a ja nechapem preco siel 14:30 a my sme dosli 14:29, takze odisiel len co som nastupila...no a potom som smerovala na stansted ale asi celu cestu som preplakala, nie kvoli tomu, ze opustam pre mna nie tak pekny londyn, ale preto, ze som tam nechala katku napospas ani neviem comu...na letisku boli problemy s mojou batozinou,lebo bola tazka. Mala som ist na ticket desk si kupit este jednu batozinu. tak som si vystala rad a tetusa mi povedala,ze sa to neda, ze aj tak by som dokopy musela mat 15kg...tak som sla na check-in a tam mi povedali, ze si musim ist priplatit nadvahu....tak som znova sla na ticket desk do fronty a zaplatila, co ma stalo viac ako samotna letenka, tak som sla znova na check-in...ta tetusa ma poslala dalej na security,odkial ma vratili spat,lebo som nemohla mat aj kabelku aj kufor prirucny.....tak som znova sla na check-in a odtial ma treti krat poslali na ticket dest kde sa zrazu dala kupit druha batozina...to som uz penila, do odletu bolo 50 minut.znova som sa vratila na check-in ale tam predmnou bol taky mlady korejec...a tej zenskej sa nepacili jeho viza,tak na 10minut odisla prec...a on chudak sa ma po cesky spytal kolko je hodin,tak sme sa zacali obaja smiat...on bol korejec,mal ceske viza a siel do blavy a ona blondina tomu nechapala...potom sme obaja utekali na security, kde som sa aj vyzuvala a potom konecne som si dala starbucks :-) a utekala na gate 42,lebo uz bolo 18:35 a 18:55 malo odletiet lietadlo. nejak som tam dobehla a oni tam stali....tak som sa postavila do fronty,vonku lietadlo este nebolo a asi o 5 minut sa ozval hlas,ze sa mame presunut ku gate 54...tak ja na cele a za mnou vsetci co mali letiet sme utekali cez eskalatory,o poschodie nizsie na 54....ked som uz sedela ja som bola taka vytocena, taka spotena, taka nastvana, ze som sa nevedela dockat kedy budem doma...a pri mne sa zastavila moderatorka z palby, ktora sa rozculovala,ze chce sediet s manzelom aj synom spolu a ze nech to letusky zariadia,tak som do nej stukla,ze ci nechce natocit reportaz, tak sme sa zacali vsetci traja na tom smiat....ale RYANAIR nikdy viac....no a v blave ma uz cakala lenka petkova, zlata ktora mi prisla pomoct s batozinou a sla somnou na stanicu a nasadila na spravny vlak :-) no a do vlaku hned nastupili taki dvaja zlati ujovia zo stropkova, ktori su kamionisti a sli z Belgicka...tak sme celu cestu kecali, lenze my sme necestovali 3 hodiny, ale 4, pretoze sa posuval cas a preto sme v PB hodinu cakali,kym prejde hodina....ale preco nie v ziline????majka paucinova pre mna dosla na stanicu, chuda sa musela vratit domov,dala si kavu a cakala na mna...potom sme este viac nez hodku kecali v aute a domov som dosla 4:15 uz noveho casu...tak som sa zacala vybalovat a potom znova balit o 5:58 som sla spat a 7:45 som uz vstavala, lebo som sla na ranc a potom do lady...skoro som nestihla vlak, pretoze tesco bus rano nesiel a tak som utekala aj s kufrom na stanicu a som nastupila do vlaku a vlak sa pohol....v kralovej lehote ma cakal vevo a sli sme na ranc, kde som bola s kamosmi :-) a mala som velmi dobry pokec s bibinkou a potom sme uz poobede sli...Vevo ma odviezol az do lady, zlaty....no a uz som bola doma....ale o tom potom,lebo uz ma boli zadok, lebo sedim uz 3 hodky na zemi,lebo ja nemam v izbe ani stol, tak pocitac je na posteli a ja na zemi....

sobota, októbra 27, 2007

priatel

uz ste mali takeho priatela, ktoreho poznate roky?roky rokuce a pritom stale mam co spoznavat na tej osobe. tu osobu poznam od piatej triedy na zakladnej skole...dlho...ale to ako sme spolu prezivali pubertu, to ako mi podavala vreckovky ked som plakala, to ako sme si pisali listy a sms a....hadzali romanovi sipkove jadierka za tricko a travili hodiny a dni v kaviarni...to ako sme komunikovali ked sme odisla kazda do svojho mesta....nase cesty sa rozdelili ale pritom sme ostali v kontakte...potom sa rozdelili aj krajiny kde sme zili a uz komunikacia bola tazsia...a teraz...teraz som s nou znova a zajtra ju znova opustim....a citim sa jak debil najvacsi na svete, ze ju tu nechavam moju malu...a ona ma teraz nie najlahsie obdobie a ja zbabelec ju tu necham a idem si domov...ano ona malokedy da najavo to co mysli, teda nevie to povedat, ale viem, ze toho chce povedat asi vela...no dufam, ze raz bude povedane vsetko...a ty osoba, ty vies ze pisem o tebe a nechcem ta menovat a ten kto vie vie a ten kto nie, tak sa to ani nedozvie a ty ak to nahodou budes citat...tak kedykolvek budem na nete tak mi urcite napis...prosim napis....chcem vediet ako zijes a co tvoje srdce a co a ako sa mas...prosim ozyvaj sa mi, ja ta mam rada....tak ako som ta mala rada ked ti veduca v tabore plietla dva vrkoce, tak ako som ta mala rada vzdy...

piatok, októbra 26, 2007

25 dni....

Konci sa moj "pobyt" v chladnom,spinavom,dazdivom,studenom a mohla by som pokracovat akom Anglicku, Farnhame, Londyne...no sa mi zda, ze to bolo nekonecnych 25 dni..neviem, mi to pride ako keby som tu bola ovela dlhsie ako len 25 dni...asi som toho vela stihla za ten cas...byt v jednej rodine, starat sa o jedno dieta, vymenit farnham za londyn, byt s mojimi kamosmi, s ktorymi som tak dlho nebola, alebo ked som s nimi, tak len velmi kratko ked pridu nahodou na slovensko a ja s nimi idem nahodou autom do presova...neviem bol to taky zvlastny cas...tie prve dva tyzdne, to bola totalna ale totalna zavislost na Bohu...uz davno som k nemu nebola tak blizko a viem, ze tento cas som potrebovala a potrebovala som si znova pripomenut kto je moja prva laska...a bolo to poucne a bolo to krasne a bol to fajn cas v parkoch, knizniciach, obchodoch, na lavickach, pri kostoloch, pri preliezkach...s alexandrom aj bez neho...videla som aj inu "vychovu"dietata na aku som zvyknuta zo ziliny a videla som aj iny "druh"matky na aky som zvyknuta pri Paji, Zanke, Andrejke, Mime a jednoducho nasich mamickach, ktore poznaju Jezisa a ktore svoje deticky vychovavaju uplne inac, tak ako raz chcem ja svoje...a toto...toto bolo o bozku na rozlucku rano a potom o bozku na dobru noc...malicky ani nevidel svoju maminu celych 13 a viac hodin za den a v noci chudacik malicky spinkal...ani sa mu nepacilo, ked ho mamina davala spinkat, musel to spravit tatino...tak toto nie...odlozit dieta nejakej pestunke, z ktorej si este aj spravme sluzku a hlavne, ak by sa dalo a bola by ochotna, tak nech nase dieta drzi v izolacii nech sa mu nic ale naozaj nic nestane, ani skrabanec a uz vobec nie pad a odrenina...to by sme neprezili a vystriedali radsej rychlo opatrovatelku....nejak tak a podobne to tam fungovalo...
A potom prisiel Londyn...to bolo nicnerobenie, teda len som varila ale ja rada varim a pozerala filmy s Milanom a kecala s katkou a majkou ked boli doma a jedli sme a chodili do tesca a katka ma vzala do centra a bola som v hillsongu a v nocnom londyne a hlavne som asi spala a potom na konci pozeral ordinaciu v ruzovej zahrade....a budu mi chybat...Milan, Majka, Katka, Smolo....tak dajak som sa citila jak na slovensku len v chladnom Londyne...sem tam v podlahe behali mysi...preto som nechodila spat hore, ale nejak som to vydrzala na matracoch z gauca na zemi... a potom ranne vstavanie vsetkych do prace...len ja som ostavala doma alebo ked mali off tak to bolo super :-) s majkou sme varili a kecali, s milanom sme pozerali filmy a katka ani off nemala co som tu...teda mala ale nebola tu...a cas s Katkou? konecne po dlhom case som ju aj mohla objat a konecne po dlhom case sme znova boli aspon chvilu spolu...a velmi mi chyba nas cas, co sme kedysi spolu travili...v kavianicke, na intraku v nitre,ked som tam sem-tam sla, u nas v ziline ked ona prisla zamnou, nase telefonaty s ockovho telefonu, smsky kazdy den, listy, potom maily, skypovanie alebo ICQ...uz nie sme tak v kontakte ako kedysi, ale aj tak sa mame rady...a katka az to nahodou budes citat....NECH SA ROZHODNES AKOKOLVEK STOJIM PRI TEBE A BUDEM STAT PRI TEBE A AK BUDEM S TEBOU TAK TI PODAM VRECKOVKU ALEBO TY MNE...A STARAT SA O TIE DETI...TO ESTE STALE PLATI ved ty vies o com hovorim.......
takze zajtra o takom case snad vsetko stihnem a lietadlo pristane vcas a ja stihnem bud 61 a potom aj vlak do ziliny a sice este neviem ako sa dostanem v ziline zo stanice domov ale snad nejak...tesim sa domov, tesim sa na baby, tesim sa na nasich a tesim sa co za pracu si najdem a tesim sa na stahovanie (teda stahovanie nie... ale na malovanie a to co bude potom) ale to este chvilocku potrva...ale Pane Boze dakujem za tento cas a dakujem, ze si sa o mna staral tento cas a ze som mala kde byvat a ze som mala co jest a ze mozem ist domov....

streda, októbra 24, 2007

co to z londyna

No takze uz viac nez tyzden som v Londyne a konecne uz z neho aj co to vidim...sice po vacsine tesco, obchodne domy, kavu starbucks a uz som videla aj tower bridge a bola som v hillsongu...
no ale preco pisem?lebo sa nudim,lebo sa mi chce spat ale dajak sa neviem prinutit prezliect do pyzamka, ktore som dostala od majky a betky ked som odchadzala a ist spat na tie matrace...ale uz len 4 noci na nich a konecne budem spat jak normalny clovek na mojej posteli...no a co...v piatok som bola s majkou a milanom v axbridge na nakupy, v sobotu sme cakali katku, ktoru jeden chlapik vysadil na ovocnom trhu,tak doniesla domov kopu ovocia....v nedelu prisiel taky jeden anglican Daniel, straaasne zlaty, len ja som sa ho hanbila a ten chodi s jednou babou zo slovenska a daniel sa chce naucit tancovat, lebo ide na silviinu stuzkovu do presova,mozno sa tam aj ja objavim :-) no a sme sa smiali, ze daniel sa chce zenit, len silvia asi este ho tak nevnima, ved to dievca ma 19, tak majka skonstatovala, ze ak tak da danielovi kontakt na mna :-)koza....no a s katkou sme boli v meste na Tower bridge a sme sa fotili a potom sme boli tlacit fotky a bludili sme v metre a potom sme aj do hillsongu dosli...to bolo super :-) no a potom sme sli sa najest aj so smolikom,marekom ileninom a lubkou levockou....a potom sme sli na trafalgar square ci jak sa to pise a som smolovi dala prednasku, ze ma este nikam nepozval a tak ma pozval na starbucks :-) joj jak mi ta kava chuti...no a boli sme teda tam,tam sme so smolom cinu jedli a potom v noci sme aj domov dosli...no a v pondelok nas znova cakal nakup v tescu a nakupili sme toho nejak moc...ale ta co, ked majka je masozravec a tu sa kazdy den vari a tak...no a dnes sme boli uz si ani nepamatam ten nazov ale dobre bolo, sme sa smiali jak male deti, milan ma obvinil, ze som nanho hnusna tak mu dievcata vysvetlili preco :-) a sme sa rozpravali o porodoch, o milanovej oblubenej teme mliecnych zlazach a sme sa smiali jak blbi....a potom sme nieco boli kupit, ale kedze ta dotycna osoba nechce aby to bolo menovane,tak sme nieco kupili z coho cely vecer muzske osadenstvo domu bolo hotove :-) a aj ja som hotova, lebo sa mi to velmi paci a az budem velka tak aj ja si to kupim....a teraz neviem,sa mi neda spat a mi pisala zasa uz asi 550ta rodina,ze by ma chceli ako au-pair a neviem preco,ale tymto som normalne odpisala ze aka som sklamana z anglickych rodin (ok bola som v jednej) ale nic z toho,co mi slubili nesplnili a to ako som od nich odisla a to ake boli e0maily potom, ked mi slubil Sami,ze mi kupi letenku a ked som mu napisal mail,ze chcem ist domov, tak mi nadal do blbych a drzych a ze co od neho chcem a este vela inych veci...jednoduchobyt au-pair nechcem....a som rada, ze idem domov a modlim sa za konkretnu pracu a uvidime ze ako to dopadne....dnes mi pisali mail z jednej kaviarne v presove, ze ma chcu ale do inej kaviarne tiez v presove,ze hned ako dojdem na slovensko sa im mam ozvat....a na zaciatok kym by sa zohnalo nieco ine by to bolo si myslim fajn...no uvidime co ma pripravene Pan Boh ale viem, ze sa uz tesim domov...na prekladanie nabutky v ziline...snad na stahovanie do Presova a hlavne sa tesim z toho, ze moja sesternicka Martinka mi napisala na blog a sa tesim az sa s nou konecne aj stretnem a normalne pokecam :-)no a ked stiahnem fotky,tak ich sem jasne ze dam....
idzem spac ;-)