Potriasol som neveriacky hlavou. Nemohol som byť na tom správnom mieste. Tu niekto ako ja nemohol byť vítaný.
Dostal som pozvánku niekoľkokrát od rôznych ľudí a napokon som sa rozhodol pozrieť si to miesto. Toto však nemohlo byť ono.
Chvatne som sa pozrel na pozvánku, ktorú som žmolil v rukách. Prečítal som si posledné slová: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné." Vyhľadal som adresu. Áno, bol som na správnom mieste.
Nazrel som znovu cez okno a uvidel miestnosť plnú ľudí, ktorí žiarili radosťou. Všetci boli slušne oblečení v pekných šatách a zdalo sa, že sú až nezvyčajne čistí, keď obedovali v tejto skvelej reštaurácii.
Zahanbene som sa pozrel na svoje zničené, roztrhané oblečenie, pokryté fľakmi. Bol som špinavý, v podstate som vyzeral oplzlo. Šíril sa zo mňa hnilobný zápach a nevedel som sa zbaviť špiny, ktorá sa do mňa zažrala. Keď som sa otočil na odchod, zrazu sa mi pripomenuli slová z pozvánky: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."
Rozhodol som sa skúsiť to. Pozbieral som všetku odvahu, ktorú som v sebe dokázal nájsť a otvoril dvere reštaurácie. Pristúpil som k mužovi za prepážkou.
"Vaše meno, pane?" spýtal sa ma s úsmevom.
"Jimmy D. Brown," zamrmlal som bez toho, aby som sa na neho pozrel.
Zastrčil som si ruky čo najhlbšie do vreciek a dúfal som, že skryjem tie hrozné škvrny. Zdalo sa, že muž si nevšimol, aký som celý špinavý.
"Výborne, pane. Máte tu na vaše meno rezervovaný stôl. Prajete si, aby som vás k nemu zaviedol?"
Nemohol som veriť vlastným ušiam. Usmial som sa od ucha k uchu a povedal: "Áno, samozrejme!"
Zaviedol ma k stolu a naozaj, bola tam menovka s mojím menom napísaná tmavočervenou farbou. Keď som si prezrel menu, zistil som, že podávajú samé dobré veci: "pokoj", "radosť", "požehnanie", "odvahu", "istotu", "nádej", "lásku", "vieru" a "milosrdenstvo".
Uvedomil som si, že to nie je obyčajná reštaurácia! Nalistoval som začiatok menu, aby som zistil, kde vlastne som. Miesto sa volalo "Božia milosť"!
Muž sa vrátil a povedal: "Doporučujem vám "Špecialitu dňa". V nej dostanete porciu zo všetkého v tomto menu."
"Robíš si zo mňa srandu?" pomyslel som si, "chceš tým povedať, že toto VŠETKO môžem mať?"
"Čo je špecialita dňa?" spýtal som sa s očividnou radosťou v hlase.
"Spasenie," znela odpoveď.
"Tak si ju prosím," takmer som zakričal.
Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal: "Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý a nezaslúžim si nič z tohoto. Rád by som to všetko mal, ale... ale nemôžem si to dovoliť."
Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. "Váš účet už zaplatil tamten Pán," povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti.
"Volá sa Ježiš."
Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú miestnosť. Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemu a trasúcim sa hlasom šepkám: "Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášať odpadky. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil."
Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: "Syn môj, všetko toto je tvoje, ak prídeš ku mne. Popros ma, aby som ťa očistil, a ja to urobím. Požiadaj ma, aby som odstránil tieto škvrny, a stane sa. Popros ma, aby som ti dovolil hodovať za mojím stolom, a budeš z neho jesť. Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.
Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam."
Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: "Prosím, Ježiš...prosím, vyčisti môj život. Zmeň ma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!"
V tej chvíli som začul slovo: "Dokonané."
Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo žiarivo čisté. Stalo sa niečo zvláštne a zároveň nádherné. Cítil som sa ako vymenený. Akoby zo mňa spadol balvan. Sedel som za Jeho stolom.
"Podáva sa 'Špecialita dňa'," povedal Pán, "spasenie je tvoje."
Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorý som s ním strávil. Povedal mi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa sem vracal čo najčastejšie, vždy keď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi vysvetli, že túži, aby som s ním trávil čo najviac času.
Keď sa priblížil čas môjho odchodu do "reálneho sveta", ticho mi zašepkal: "A ešte niečo. Ja som stále s tebou." Potom mi povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem. Povedal: "Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?"
"Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?" spýtal som sa.
"To sú rezervované stoly... ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách, neprijali pozvanie na obed. Bol by si taký láskavý a doručil tieto pozvánky ľuďom, ktorí sa k nám ešte nepripojili?" spýtal sa Ježiš.
"Samozrejme," povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.
"Choďte teda ku všetkým národom," povedal a otočil sa k odchodu.
Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom. Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil. Vyšiel som von ako úplne nový človek...oblečený do bieleho, do Jeho spravodlivosti. Preto dodržím svoj sľub, ktorý som dal Pánovi. Pôjdem a budem šíriť Jeho slovo. Budem zvestovať evanjelium...doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.
Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tu je pozvánka...
"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."
