zazraky sa deju

vcerajsi den bol v podstate ako kazdy iny, v kaviarni :-) Uz sa mi zacinaju zlievat dni do jedneho celku, lebo naozaj chodim domov akurat spat...drvivu vacsinu dna, to znamena 14-16 hodin travim v cafe a niekedy je toho viac nez dost. Vcera som ale bola s lenkou a bol to fajn cas s nou, naucila sa, myslim ze sa naucila penit mlieko, robit horucu cokoladu, spravit caj a dokonca mi ani na nervy neliezla :-)a bola som velmi rada, ze s nou mozem byt. No prisiel aj jeden zlom. Preco zlom? Lebo jedna osobka, mojmu srdcu velmi blizka, aj ked to mozno teraz tak nevyzera, alebo do vcera to tak nevyzeralo. No stalo sa to, ze ma zavolala na svoju stuzkovu. Mozno si niekto povie, ze blbost, ze co uz len to moze znamenat, no pre mna to znamena asi vela. Asi to, ze jeden z jej dolezitych vecerov budem moct byt s nou. Dufam, ze to bude fajn cas a ze to bude budujuce pre nas obe, lebo mi velmi chyba cas s nou, velmi mi chybaju nase rozhovory a velmi mi chybaju jej objatia a velmi mi chybaju sobotne vecery u nas aj s lenkou a viem ze to bolo a ze to bolo super a ja som Bohu velmi vdacna, ze sa mohol dotknut jej zivota a ze mozno aj ja som mohla byt takym malym puzzle v jej zivote, kedy ju menil a verim, ze ju meni aj teraz, ked v kuchyni cisti vajicka a cisti zemiaky pre Stefana na zajtra...Mam velmi rada toto dievcatko a naozaj vcerajsi den pre mna vela znamenal, aj ked som to mozno nedala tak najavo... No a aby toho nebolo malo, tak potom dosiel este jeden clovek, mojmu srdcu velmi blizky, ktory ma naozaj specialne miesto v mojom zivote a som strasne vdacna Bohu, ze aj ked som sa v tej chvili ja sama citila velmi slaba, vystavena, ze mi dal tie spravne slova a ze som mohla hovorit do jeho situacie, lebo dnes viem, ze som to nevravela ja, ale Boh. A verim, ze tento moj kamarat najde to co hlada a ze hlavne sa nevyberie svojou ale Bozou cestou. Lebo On ma prenho pripravene to najlepsie a mozno teraz je to bolestive, no On vie co robi.

A zlaty klinec programu boli nasi ubytovani hostia. Moje nervy.... vecer sem dorazilo asi 34 ludi, roznej narodnosti, ktori tu su ubytovani a ja som z nich bola uplne hotova. Nevedela som sa s nimi dohovorit, nevedela som vobec co a ako s nimi. Des a hruza. Dominika a Lenka mi ostali pomahat a fak, baby keby ste tu neboli tak sa tu asi zlozim. Jednoducho mam okolo seba uzasnych ludi, uzasnych priatelov, ktori tu nie su nahodou...
A este jedna vec. Dominicka mam ta strasne rada...

(ne)obycajny den v cafe

halo halo :-) vcera bol tak trocha zvlastny den. Vsetko to zacalo tym, ze som sa vobec zobudila a hned na to mi volal moj najlepsi kolega na svete( to je on), ze ide k lekarke a ze mi nebude moct pomoct pripravit cafe a upratat, lebo bolest kolena sa uz neda zvladnut.... tak ja uplne so strachom som utekala do prace, jasne ze za sprievodu chval, ktore si vzdy pustim na tych 8 minut co mi trva cesta do prace a slov, ze Pane nech to nie je az take zle a ze nech sa On o to vsetko postara... Hlavou mi v tu chvilu prebehlo tak vela myslienok... co mu je, kde je, kto bude somnou v praci, ako to tam sama zvladnem....no cisto asi sebecke myslienky. No ale napriek tomu vsetkemu som to nejak zvladla, aj ked so smiechu mi prave nebolo a vsimli si to aj lekari na obedoch, ze som nejaka posmutnela, tak sa zomna smiali, ze co mi je... No a nas Matko sa vratil po nejakych hodinach v nemocnici ( ved ked chodia lekari k nam, tak moze ist aj on k nim ) s tym, ze mu vyberali vodu z kolena a je na PN 10 dni... v duchu som si ovedala "moje nervy" ako to tu zvladnem bez neho, ale hned na to som sa ukludnila, ze Pane ved ty sa postaras. Moja super kamoska sa rozhodla, ze mi pomoze a ze tu somnou bude a ze ked bude mat cas bude pomahat, moj super "sef/prevadzkar" sa do toho pustil tiez a velmi mi pomahal, moja super "kolegyna" sa tiez chce naucit robit kavu,napoje, zmrzlinky a vsakovake dobrotky... no nie je to uzasne???a napriek tomu som mala dobry cas v cafe, ludia ktori dosli boli velmi zlati, boli mili a ja som bola rada, ze tu som.A dokonca aj s nasim marodom sme si pisali cez skype a viem, ze v nom mam uzasneho priatela a som zanho velmi vdacna. A gol vecera bol, ked dosli dve moje kamaratky a v detskom kutiku ma cakala krasna slnecnica, cokoladka a pohladnica, na ktorej bolo napisane: "Nic nie je lepsie pre cloveka ako jest a pit a dozicit si dobre veci pri svojej lopote. "Kor.2,2 a este "a tak, Mirka nasa tuzobne milovana, nasa radost a veniec..."Fil.4,1 . Pan Boh mi dal uzasnych ludi do zivota, dal mi priatelov, dal mi toho tak vela a ja sa tu trapim nad malickostami, ktore On uz davno vyriesil... a tak mi vosli znova slzy do oci a bola som neskonale vdacna, ze ma miluje svojou nekonecnou laskou. A est stale nebol koniec, lebo potom mi dvaja uzasni chalani pomohli rychlo upratat spolu s Ivou cafe, aby som mohla ist skor domov do postele po tak tazkom dni. Jednoducho Pan Boh sa stara o svoje deti.

den oddychu

Dnes v noci sme pozerali strasne zlaty film :-) Modernu popolusku2. Nic narocne na rozmyslanie, jednoducho romantika jak svina :-) ale tak ci tak, oddychla som si pri nom, zasmiala som sa a o to mi hlavne slo.... No a potom dosiel jeden kamarat ( Matko z Galanty ), ktory u nas spal.... Este predtym, nez sme vobec sli spat, sme trocha kecali a ja, no zacala som si uvedomovat vela veci, zacala som plakat a nemalo to vobec nic spolocne s nim alebo s tym vecerom, jednoducho som si uvedomila, ze sa vobec neradujem. Matko sedel, pozeral na mna a vravel, ze chce spat Mirku, ktora sa stale smeje a ktora ma stale dobru naladu, ale ja som v tej chvili vobec nemala chut sa smiat, vobec som nemala chut starat sa o ludi, sluzit a ist dalej.... Chcela som sa zatvorit niekde, kde by som bola ja a Boh a vykricat mu veci, ktore boli vo mne, ktore boli na jazyku, ale nechceli von, akokeby Boh o tom nevedel, ze??? Ale jednoducho som potrebovala pocut Jeho hlas, potrebovala som v tej chvili citit, ze v tomto vsetkom nie som sama....A slzy tiekli a tiekli a ja som si naozaj uvedomovala, ze som slaba, ze nevladzem, ze bez Neho to urcite nezvladnem, ze potrebujem Boha ako sol... No a potom som dostala si vypocut jednu piesen, bola o uz ani neviem com :-( ale nie o tom som chcela, ale o tom, ze to bola jedna piesen od nejakeho chlapika, ktory viedol chvaly a spieval tam sam, lenze ludia po chvalach za nim dosli, ze vedla neho videli, poculi spievat anjelov... a naozaj v tej nahravke bolo pocut vokaly, pritom on hral na klaviri, spieval, bola tam este basa, flauta a medzi tym bolo pocut naozaj nejake hlasy....No tak ci tak, chcem ist dalej, chcem ist dalej naplno a ratat vo vsetkom a vzdy s Bohom... viem, ze je to tazke spolahnut sa len Nanho, dat do uzadia moje tuzby, to co chcem ja... no viem, ze On vie, ze co je pre mna najlepsie, chcem Mu doverovat... Prave mi volali moji rodicia a zas a znova ich otazky boli, ze kedy dojdem domov, ze som velmi malo doma, ze posledny rok chodim domov akurat tak na navstevu.... je to tak a je mi to velmi luto, lebo robim vsetko preto, aby som mohla ist domov co najcastejsie, no jednoducho sa neda... A rozplakala som sa a plakala som mame do telefonu a vravela som jej, ze mam toho vela, ze som stale v praci a ona mi povedala, ze si mam najst inu pracu, ze co je to za praca, ktora ma vycuciava, ze ona ma nechape, preco som uz davno neodisla a ze aj ked ona Boha pozna, teda ze chodi do kostola, stale nerozumie, ze preco pracujem niekde, kde je stredobodom Boh... a plakala som jej do telefonu a som jej vysvetlovala, ze pre mna to nie je len praca, ale je to pre mna sluzba, ze to robim rada, len momentalne je to nad moje ludske sily, ale asi ma zasa raz nepochopila a stale si tvrdi svoje, ze mam odist, ze ona s tym nesuhlasi, ze pracujem v Ziline a ze som neni doma s nimi....
No ale tak ci tak, tesim sa z jednej veci :-) tomas, moj kamarat, mi vcera dal nejaku hudbu a dal mi aj fotky rosnicky. On ma totiz doma malilinku zelenu rosnicku, o ktoru som sa inac prednedavnom par dni starala, ked boli na dovolenke a tu je nas, teda ich Karolko, ktory papa muchy a tvory im podobne. Nasa mala krasna zaba :-) Mozno raz z nej bude princ...
No a este dnes sme boli s Julkou pozvane na obed ku chalanom, takze sme pekne upiekli zasa nejake hamky mnamky a Odo varil obed, to znamena, ze sme mu pomahali a cistili zemiaky,varili ryzu, robili kompas omacku a Odo vyprazal fasirky a vsetko sme to dotlacili babovkou s cucoriedkami, no jednoducho sme sa vsetci strasne dobre napapali....Chalani dik za obed a dobry cas s vami.

pekny slnecny den v meste

Dnes rano po desathodinovom spanku :-) ( dakujem ti Boze, ze som sa mohla vypsat ) sme sa vybrali do mesta, no na nejake nakupy :-) Jasne, ze sme zasa nic nekupili, len... ale to nie je na verejnost, alebo predsa??? Jednoducho sa nam strasne zapacili take gatky farebne a boli tam rozne obrazky, kacicky, prasiatka a kravicky... raz ich mozno odfotim a dam ich sem :-) no ale to nebolo to super dnes, teda to naj... nakoniec pred tym, ako som sla do prace sme sa sli fotit do parku :-) Konecne tuto jesen , som vypadla aj von a pouzila moj fotak a nafotili sme par fotiek, lepsie povedane, fotili sme sa navzajom:-) a tu je par ukazok :-)
Jednoducho tu som ja a Julka, dobre ne? No a stretli sme tam aj taku jednu tetu, taku ciganku a chcela nam vestit, no ja som ju nejak stastne odignorovala, no Julke a Lenke nejak nechcela dat pokoj, tak sme sa na nej smiali, lebo chodila od cloveka ku cloveku...No ale nakoniec sme skoncili v ruziach a tak nam trocha sibalo a bolo tu uplne super, ze som nemusela byt zatvorena v nejakej budove, napr. v cafe, ale ze som mohla byt vonku, vyhchutnavat si luce jesenneho slniecka a k tomu byt s ludmi, teda s Julkou a Lenkou, ktore mam rada :-)
No a nakoniec som skoncila aj tak v cafe, vez kde inde ja mozem byt a aj z toho sa tesim, aj ked....

dnes mi sibe

Tak uz som tu znova :-) Prvy krat to nevyslo tak skusam zas a snad sa mi uz podari fungovat na tomto blogu, aj ked... :-) No tak ci tak moj zivot sa momentalne toci okolo cafe, kedze sme ho pred tyzdnom znova otvorili, takze okrem spanku ( co je 8 hodin denne ) travim svoj cas v kaviarni.... Co dadat, budem informovat ako to vsetko prebieha... Ale dnes tu bola taka jedna teta :-) pobavila nas, hladala nas po celej Ziline a ked nas konecne nasla, tak si dala horucu cokoladu :-)No a my s Matkom sme ju na nu chceli pozvat, no ona si k nej dala chlebik a k tomu ked odchadzala tak sme jej povedali,ze teda ju pozyvame a ona na nas spustila,ze rozkazovat si mame doma :-( prvy krat to bolo vtipne, ale potom uz ked to zopakovala, tak teda asi nie... No jednoducho povedane, chodia tu rozne tipy ludi... tesim sa uz na nich...