(ne)obycajny den v cafe

halo halo :-) vcera bol tak trocha zvlastny den. Vsetko to zacalo tym, ze som sa vobec zobudila a hned na to mi volal moj najlepsi kolega na svete( to je on), ze ide k lekarke a ze mi nebude moct pomoct pripravit cafe a upratat, lebo bolest kolena sa uz neda zvladnut.... tak ja uplne so strachom som utekala do prace, jasne ze za sprievodu chval, ktore si vzdy pustim na tych 8 minut co mi trva cesta do prace a slov, ze Pane nech to nie je az take zle a ze nech sa On o to vsetko postara... Hlavou mi v tu chvilu prebehlo tak vela myslienok... co mu je, kde je, kto bude somnou v praci, ako to tam sama zvladnem....no cisto asi sebecke myslienky. No ale napriek tomu vsetkemu som to nejak zvladla, aj ked so smiechu mi prave nebolo a vsimli si to aj lekari na obedoch, ze som nejaka posmutnela, tak sa zomna smiali, ze co mi je... No a nas Matko sa vratil po nejakych hodinach v nemocnici ( ved ked chodia lekari k nam, tak moze ist aj on k nim ) s tym, ze mu vyberali vodu z kolena a je na PN 10 dni... v duchu som si ovedala "moje nervy" ako to tu zvladnem bez neho, ale hned na to som sa ukludnila, ze Pane ved ty sa postaras. Moja super kamoska sa rozhodla, ze mi pomoze a ze tu somnou bude a ze ked bude mat cas bude pomahat, moj super "sef/prevadzkar" sa do toho pustil tiez a velmi mi pomahal, moja super "kolegyna" sa tiez chce naucit robit kavu,napoje, zmrzlinky a vsakovake dobrotky... no nie je to uzasne???a napriek tomu som mala dobry cas v cafe, ludia ktori dosli boli velmi zlati, boli mili a ja som bola rada, ze tu som.A dokonca aj s nasim marodom sme si pisali cez skype a viem, ze v nom mam uzasneho priatela a som zanho velmi vdacna. A gol vecera bol, ked dosli dve moje kamaratky a v detskom kutiku ma cakala krasna slnecnica, cokoladka a pohladnica, na ktorej bolo napisane: "Nic nie je lepsie pre cloveka ako jest a pit a dozicit si dobre veci pri svojej lopote. "Kor.2,2 a este "a tak, Mirka nasa tuzobne milovana, nasa radost a veniec..."Fil.4,1 . Pan Boh mi dal uzasnych ludi do zivota, dal mi priatelov, dal mi toho tak vela a ja sa tu trapim nad malickostami, ktore On uz davno vyriesil... a tak mi vosli znova slzy do oci a bola som neskonale vdacna, ze ma miluje svojou nekonecnou laskou. A est stale nebol koniec, lebo potom mi dvaja uzasni chalani pomohli rychlo upratat spolu s Ivou cafe, aby som mohla ist skor domov do postele po tak tazkom dni. Jednoducho Pan Boh sa stara o svoje deti.