den oddychu

Dnes v noci sme pozerali strasne zlaty film :-) Modernu popolusku2. Nic narocne na rozmyslanie, jednoducho romantika jak svina :-) ale tak ci tak, oddychla som si pri nom, zasmiala som sa a o to mi hlavne slo.... No a potom dosiel jeden kamarat ( Matko z Galanty ), ktory u nas spal.... Este predtym, nez sme vobec sli spat, sme trocha kecali a ja, no zacala som si uvedomovat vela veci, zacala som plakat a nemalo to vobec nic spolocne s nim alebo s tym vecerom, jednoducho som si uvedomila, ze sa vobec neradujem. Matko sedel, pozeral na mna a vravel, ze chce spat Mirku, ktora sa stale smeje a ktora ma stale dobru naladu, ale ja som v tej chvili vobec nemala chut sa smiat, vobec som nemala chut starat sa o ludi, sluzit a ist dalej.... Chcela som sa zatvorit niekde, kde by som bola ja a Boh a vykricat mu veci, ktore boli vo mne, ktore boli na jazyku, ale nechceli von, akokeby Boh o tom nevedel, ze??? Ale jednoducho som potrebovala pocut Jeho hlas, potrebovala som v tej chvili citit, ze v tomto vsetkom nie som sama....A slzy tiekli a tiekli a ja som si naozaj uvedomovala, ze som slaba, ze nevladzem, ze bez Neho to urcite nezvladnem, ze potrebujem Boha ako sol... No a potom som dostala si vypocut jednu piesen, bola o uz ani neviem com :-( ale nie o tom som chcela, ale o tom, ze to bola jedna piesen od nejakeho chlapika, ktory viedol chvaly a spieval tam sam, lenze ludia po chvalach za nim dosli, ze vedla neho videli, poculi spievat anjelov... a naozaj v tej nahravke bolo pocut vokaly, pritom on hral na klaviri, spieval, bola tam este basa, flauta a medzi tym bolo pocut naozaj nejake hlasy....No tak ci tak, chcem ist dalej, chcem ist dalej naplno a ratat vo vsetkom a vzdy s Bohom... viem, ze je to tazke spolahnut sa len Nanho, dat do uzadia moje tuzby, to co chcem ja... no viem, ze On vie, ze co je pre mna najlepsie, chcem Mu doverovat... Prave mi volali moji rodicia a zas a znova ich otazky boli, ze kedy dojdem domov, ze som velmi malo doma, ze posledny rok chodim domov akurat tak na navstevu.... je to tak a je mi to velmi luto, lebo robim vsetko preto, aby som mohla ist domov co najcastejsie, no jednoducho sa neda... A rozplakala som sa a plakala som mame do telefonu a vravela som jej, ze mam toho vela, ze som stale v praci a ona mi povedala, ze si mam najst inu pracu, ze co je to za praca, ktora ma vycuciava, ze ona ma nechape, preco som uz davno neodisla a ze aj ked ona Boha pozna, teda ze chodi do kostola, stale nerozumie, ze preco pracujem niekde, kde je stredobodom Boh... a plakala som jej do telefonu a som jej vysvetlovala, ze pre mna to nie je len praca, ale je to pre mna sluzba, ze to robim rada, len momentalne je to nad moje ludske sily, ale asi ma zasa raz nepochopila a stale si tvrdi svoje, ze mam odist, ze ona s tym nesuhlasi, ze pracujem v Ziline a ze som neni doma s nimi....
No ale tak ci tak, tesim sa z jednej veci :-) tomas, moj kamarat, mi vcera dal nejaku hudbu a dal mi aj fotky rosnicky. On ma totiz doma malilinku zelenu rosnicku, o ktoru som sa inac prednedavnom par dni starala, ked boli na dovolenke a tu je nas, teda ich Karolko, ktory papa muchy a tvory im podobne. Nasa mala krasna zaba :-) Mozno raz z nej bude princ...
No a este dnes sme boli s Julkou pozvane na obed ku chalanom, takze sme pekne upiekli zasa nejake hamky mnamky a Odo varil obed, to znamena, ze sme mu pomahali a cistili zemiaky,varili ryzu, robili kompas omacku a Odo vyprazal fasirky a vsetko sme to dotlacili babovkou s cucoriedkami, no jednoducho sme sa vsetci strasne dobre napapali....Chalani dik za obed a dobry cas s vami.