streda, októbra 18, 2006

zazraky sa deju

vcerajsi den bol v podstate ako kazdy iny, v kaviarni :-) Uz sa mi zacinaju zlievat dni do jedneho celku, lebo naozaj chodim domov akurat spat...drvivu vacsinu dna, to znamena 14-16 hodin travim v cafe a niekedy je toho viac nez dost. Vcera som ale bola s lenkou a bol to fajn cas s nou, naucila sa, myslim ze sa naucila penit mlieko, robit horucu cokoladu, spravit caj a dokonca mi ani na nervy neliezla :-)a bola som velmi rada, ze s nou mozem byt. No prisiel aj jeden zlom. Preco zlom? Lebo jedna osobka, mojmu srdcu velmi blizka, aj ked to mozno teraz tak nevyzera, alebo do vcera to tak nevyzeralo. No stalo sa to, ze ma zavolala na svoju stuzkovu. Mozno si niekto povie, ze blbost, ze co uz len to moze znamenat, no pre mna to znamena asi vela. Asi to, ze jeden z jej dolezitych vecerov budem moct byt s nou. Dufam, ze to bude fajn cas a ze to bude budujuce pre nas obe, lebo mi velmi chyba cas s nou, velmi mi chybaju nase rozhovory a velmi mi chybaju jej objatia a velmi mi chybaju sobotne vecery u nas aj s lenkou a viem ze to bolo a ze to bolo super a ja som Bohu velmi vdacna, ze sa mohol dotknut jej zivota a ze mozno aj ja som mohla byt takym malym puzzle v jej zivote, kedy ju menil a verim, ze ju meni aj teraz, ked v kuchyni cisti vajicka a cisti zemiaky pre Stefana na zajtra...Mam velmi rada toto dievcatko a naozaj vcerajsi den pre mna vela znamenal, aj ked som to mozno nedala tak najavo... No a aby toho nebolo malo, tak potom dosiel este jeden clovek, mojmu srdcu velmi blizky, ktory ma naozaj specialne miesto v mojom zivote a som strasne vdacna Bohu, ze aj ked som sa v tej chvili ja sama citila velmi slaba, vystavena, ze mi dal tie spravne slova a ze som mohla hovorit do jeho situacie, lebo dnes viem, ze som to nevravela ja, ale Boh. A verim, ze tento moj kamarat najde to co hlada a ze hlavne sa nevyberie svojou ale Bozou cestou. Lebo On ma prenho pripravene to najlepsie a mozno teraz je to bolestive, no On vie co robi.
A zlaty klinec programu boli nasi ubytovani hostia. Moje nervy.... vecer sem dorazilo asi 34 ludi, roznej narodnosti, ktori tu su ubytovani a ja som z nich bola uplne hotova. Nevedela som sa s nimi dohovorit, nevedela som vobec co a ako s nimi. Des a hruza. Dominika a Lenka mi ostali pomahat a fak, baby keby ste tu neboli tak sa tu asi zlozim. Jednoducho mam okolo seba uzasnych ludi, uzasnych priatelov, ktori tu nie su nahodou...
A este jedna vec. Dominicka mam ta strasne rada...

Žiadne komentáre: