Dankine a Petove deticky...Branko, Bronka a Benjaminko

Minule som bola u Danky v Blave...a toto su ich teda jej a Petove deticky...Branko, Bronka a Benjaminko...katke sa nepacila ta pesnicka...tak som to vymazala a dala bez nej...katka nech sa paci :-)

fotocky z ranca

Vcera som dosla na ranc...snehu tu sice vela nie je, ale ked sme vcera okolo stvrtej dosli, tak bolo -8C.....a tak to aj vyzera....sneh nepada, ale krasny mraz spravil svoje...a tak som dnes na chvilu vysla von a pofotila...niektore su starsie fotky este ked tu bolo vela snehu a potom lorincovci, s danielom tu pracujem...no a len tak som si okolie fotila...

Sako nie je potrebne...

Dnes som si zasla na exitacku stranku...okrem toho, ze som tam nasla nahravku chval, dalsie nove kazne...nasla som tam aj tento pribeh...
Potriasol som neveriacky hlavou. Nemohol som byť na tom správnom mieste. Tu niekto ako ja nemohol byť vítaný.

Dostal som pozvánku niekoľkokrát od rôznych ľudí a napokon som sa rozhodol pozrieť si to miesto. Toto však nemohlo byť ono.

Chvatne som sa pozrel na pozvánku, ktorú som žmolil v rukách. Prečítal som si posledné slová: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné." Vyhľadal som adresu. Áno, bol som na správnom mieste.

Nazrel som znovu cez okno a uvidel miestnosť plnú ľudí, ktorí žiarili radosťou. Všetci boli slušne oblečení v pekných šatách a zdalo sa, že sú až nezvyčajne čistí, keď obedovali v tejto skvelej reštaurácii.

Zahanbene som sa pozrel na svoje zničené, roztrhané oblečenie, pokryté fľakmi. Bol som špinavý, v podstate som vyzeral oplzlo. Šíril sa zo mňa hnilobný zápach a nevedel som sa zbaviť špiny, ktorá sa do mňa zažrala. Keď som sa otočil na odchod, zrazu sa mi pripomenuli slová z pozvánky: "Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."

Rozhodol som sa skúsiť to. Pozbieral som všetku odvahu, ktorú som v sebe dokázal nájsť a otvoril dvere reštaurácie. Pristúpil som k mužovi za prepážkou.

"Vaše meno, pane?" spýtal sa ma s úsmevom.

"Jimmy D. Brown," zamrmlal som bez toho, aby som sa na neho pozrel.

Zastrčil som si ruky čo najhlbšie do vreciek a dúfal som, že skryjem tie hrozné škvrny. Zdalo sa, že muž si nevšimol, aký som celý špinavý.

"Výborne, pane. Máte tu na vaše meno rezervovaný stôl. Prajete si, aby som vás k nemu zaviedol?"
Nemohol som veriť vlastným ušiam. Usmial som sa od ucha k uchu a povedal: "Áno, samozrejme!"

Zaviedol ma k stolu a naozaj, bola tam menovka s mojím menom napísaná tmavočervenou farbou. Keď som si prezrel menu, zistil som, že podávajú samé dobré veci: "pokoj", "radosť", "požehnanie", "odvahu", "istotu", "nádej", "lásku", "vieru" a "milosrdenstvo".

Uvedomil som si, že to nie je obyčajná reštaurácia! Nalistoval som začiatok menu, aby som zistil, kde vlastne som. Miesto sa volalo "Božia milosť"!

Muž sa vrátil a povedal: "Doporučujem vám "Špecialitu dňa". V nej dostanete porciu zo všetkého v tomto menu."

"Robíš si zo mňa srandu?" pomyslel som si, "chceš tým povedať, že toto VŠETKO môžem mať?"

"Čo je špecialita dňa?" spýtal som sa s očividnou radosťou v hlase.

"Spasenie," znela odpoveď.

"Tak si ju prosím," takmer som zakričal.

Hneď ako som to vyslovil, radosť ma opustila. Pocítil som nepríjemnú bolesť v žalúdku a z očí mi vyhŕkli slzy. Medzi vzlykmi som vykoktal: "Pane, pozrite sa na mňa. Som špinavý a odporný. Som nečistý a nezaslúžim si nič z tohoto. Rád by som to všetko mal, ale... ale nemôžem si to dovoliť."

Muža to vôbec nezaskočilo. Znova sa usmial. "Váš účet už zaplatil tamten Pán," povedal a ukázal smerom k prednej časti miestnosti.

"Volá sa Ježiš."

Otočil som sa a uvidel muža, ktorého prítomnosť akoby osvetľovala celú miestnosť. Takmer som sa na neho nedokázal pozerať. Zbadal som sa, ako idem k nemu a trasúcim sa hlasom šepkám: "Pane, budem umývať riady alebo zametať podlahu alebo vynášať odpadky. Urobím, čo bude v mojich silách, aby som sa vám za toto všetko odplatil."

Muž roztiahol ruky a povedal s úsmevom: "Syn môj, všetko toto je tvoje, ak prídeš ku mne. Popros ma, aby som ťa očistil, a ja to urobím. Požiadaj ma, aby som odstránil tieto škvrny, a stane sa. Popros ma, aby som ti dovolil hodovať za mojím stolom, a budeš z neho jesť. Spomeň si, tento stôl je rezervovaný na tvoje meno.

Všetko, čo musíš urobiť, je prijať tento dar, ktorý ti ponúkam."

Šokovaný som mu padol k nohám a zvolal: "Prosím, Ježiš...prosím, vyčisti môj život. Zmeň ma, dovoľ mi sedieť za tvojím stolom! Daj mi nový život!"

V tej chvíli som začul slovo: "Dokonané."

Pozrel som sa na seba. Mal som na sebe bielo rúcho a celé moje telo bolo žiarivo čisté. Stalo sa niečo zvláštne a zároveň nádherné. Cítil som sa ako vymenený. Akoby zo mňa spadol balvan. Sedel som za Jeho stolom.

"Podáva sa 'Špecialita dňa'," povedal Pán, "spasenie je tvoje."

Sedeli sme spolu a dlho sa rozprávali. Veľmi som si užíval čas, ktorý som s ním strávil. Povedal mi mne zo všetkých ľudí, že by bol rád, keby som sa sem vracal čo najčastejšie, vždy keď budem potrebovať pomoc od Božej milosti. Jasne mi vysvetli, že túži, aby som s ním trávil čo najviac času.

Keď sa priblížil čas môjho odchodu do "reálneho sveta", ticho mi zašepkal: "A ešte niečo. Ja som stále s tebou." Potom mi povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem. Povedal: "Dieťa moje, vidíš tieto prázdne stoly po celej miestnosti?"

"Áno, Pane. Vidím ich. Čo to znamená?" spýtal som sa.

"To sú rezervované stoly... ale ľudia, ktorých mená sú na menovkách, neprijali pozvanie na obed. Bol by si taký láskavý a doručil tieto pozvánky ľuďom, ktorí sa k nám ešte nepripojili?" spýtal sa Ježiš.

"Samozrejme," povedal som s nadšením a vzal si pozvánky.

"Choďte teda ku všetkým národom," povedal a otočil sa k odchodu.

Vošiel som do Božej milosti špinavý a hladný. Poškvrnený hriechom. Moja spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Ježiš ma však očistil. Vyšiel som von ako úplne nový človek...oblečený do bieleho, do Jeho spravodlivosti. Preto dodržím svoj sľub, ktorý som dal Pánovi. Pôjdem a budem šíriť Jeho slovo. Budem zvestovať evanjelium...doručím pozvánky. Začnem hneď s tebou.

Bol si už v Božej milosti? Máš tam rezervovaný stôl na svoje meno. Tu je pozvánka...

"Príďte takí, akí ste. Sako nie je potrebné."

mladez , nove veci a stare sklamania...

Vcera som bola na frantiskovi z assisi znova s mojim bratom a ich skolou...bolo to super, znova to vidiet a tak trocha inak, pretoze frantiska hral durhy alternativny herec, ktory krajsie spieval, ale predosly lepsie vyzeral :-) no a potom sme s adkou behali po meste a este zhanali volajake darceky...no a potom este rychlo sa najest, takze to istil kebab v tescu, lebo som to slubila tej predavacke este vo stvrtok a tak som si s nou vcera potykala :-) takze uz mam kamosku aj tam :-) no a este rychlo kavicka v kaviarnicke, ktoru som si aj sama spravila, pozriet radka, lebo som ho dva tyzdne nevidela a dostala som hned aj CD od mariana nove timothy :-) juchuchuuuuu... no a potom rychlo utekat na mladez, danik siel somnou, takze cesta ubehla rychlo...no a na mladezi bolo velmi vela ludi, teda skor deti :-) sme sa s rinou smiali, ze zvysujeme vekovy priemer...ale jasne ze sme sa tam stretli aj my po dvadsiatke :-) majka, janka, druha a tretia majka, jurko, peto, marek, rina, danko...no a prisiel aj Janko Baky :-) taka som bola rada, ze ho vidim...no a potom este sme hrali vianocny kosik, sestra kaplanka mala temu, potom boli chvaly...a ja si napamatam cas, aby som niekedy mala lepsi cas ako vcera :-) Janko Pasti hral na klavesy, Vladko na gitarke a spieval a Janko Baky spieval tiez...a bolo to strasne super...no a potom sme dostali ciselka a rozbehli sme sa po fare, lebo kazdy z nas si isiel hladat svoj darcek...tak sme este kecali, jedli kolace.....a tak sme sa s babami vybrali do mesta pozriet vianocnu vyzdobu a ochutnat medovinu :-) no a ked sme sli do kaviarnicky tak sme sa smiali straaaasne, lebo sme vymyslali ake kostymy budeme mat na silvestra na chate :-) a mali sme tak sialene napady, ze sme sa kosili...no a v kaviarnicke som majke spravila zmrzlinovy pohar a vsetci co sme tam boli sme jej spievali a potom sme jedli zmrzlinu a kecali a smiali sa...ako za starych cias, ked kazdy z nas chodil do kaviarne hned po mladezi....marian dal majke CD :-) tak sa potesila a ja som potom videla v telke klip BAAC, tak som si este stihla kupit DVD campfestu a volat s viliamom a tiez matkom zakom....ktory mali prave rozluckovu party, pretoze obaja odchadzaju prec v januari....a tak luto mi to vsetko prislo, ze idu prec...no ale potom som sla domov a bola som tak happy, ze som s tymi ludmi bola, ze som znova po dlhom case bola na mladezi, ze som bola s mojimi kamaratmi, s ktorymi sa poznam 10 a viac rokov a su to moji ozajtstni kamarati, ktorymi sme ostali, aj ked som ja odisla do ziliny...aj ked niekto z nich odisiel studovat do ineho mesta....nie ako kamarati, ktori si vravia ze su kamaratmi...sorry, len za posledne dni, tyzdne som prezila tak vela sklamani od "mojich kamaratov" z nemenovaneho mesta....ze normalne zvazujem koho nazvat kamaratom a koho iba "znamym" lebo toho bolo naozaj uz dost... a ak mi este niekto povie, ze som sa zmenila...lebo dokazem hovorit to carovne slovicko NIE.... tak mu len prikyvnem...ano zmenila som, lebo ta hlupucka mirka, ktora vzdy vsetko spravila tu uz nie je... a pomalicky ale isto sa zacinam prebudzat z jedneho velmi dlheho sna...a je mi fajn a tesim sa znova zo zivota aj ked mam toho vela a stale nie som prestahovana a stale nieco s bytom....ale tesim sa...

par dni v blave

v pondelok rano som sa vybrala do blavy pozriet moju kamosku danku a jej deticky....stravila som s nimi uzasny cas, vcera som bola doobeda s brankom, poobede som bola s dvojcatami...v pondelok som bola na vianocny koncert continentals singers a bol uzasny a stretla som strasne vela ludi, moju veducu z anglicka, kamosku zo ziliny, odo prisiel, bibka, matka, janko kriska no straaaaaasne vela ludi nebudem ich menovat, ved nie kazdy kazdeho pozna....no a vcera som bola na vianocny punc s mojim kamosom viliamom, na ktory ma pozval a potom zasa na kavu v takej malilinkej kaviarnicke, kde obsluhuju postihnuti a strasne dobre tam bolo, hlavne teplucko :-) a myslim, ze velmi dobre sme pokecali a ja som bola naozaj velmi vdacna za ten cas s nim, lebo viem, ze ma teraz toho velmi vela pred odchodom a este aj potom kamsi utekal a kvoli mne prisiel uz z domu...no a sme sa smiali na tom, ako som ho niekedy neznasala a potom som sa rozhodla, ze mu dam este jednu sancu :-) a som rada, pretoze je to super clovek, kazdy z nas ma svoje chyby a aj on urcite...ved je len clovek....ale pritom je citlivy, pritom rad pomoze ak moze, pritom si uvedomuje, ze spravil hluposti a chce to zmenit...a to ze ide prec...ano bude mi smutno...ale sak skype funguje :-) a viem, ze ten cas mu len prospeje...ze potrebuje vypadnut, ze potrebuje zmenu, ze potrebuje sa znova nanovo zalubit do Boha alebo aspon obcerstvit tu prvu lasku...viem, ze ten cas tam bude prenho fajn...a az ked odisiel, tak mi vyhrkli slzy...a aj ked povedal, ze kvoli nemu sa neoplati plakat, bolo mi to luto, ze tu nejaky cas nebude....no a zasa placem...ved dlho som neplakala, teda sorry...poslednych 5 dni celkom dost.....jednoducho ak to budes raz citat....som tu pre teba, tak ako som to napisala aj povedala...KEDYKOLVEK!!!

basen.....

Akoby v sne som pred mojím duševným zrakom videla samu seba, ako kráčam po pláži spolu s Pánom. Naše nohy zanechávali v piesku stopy. Keď som sa obzrela, videla som, že v piesku boli iba jedny stopy. Uvedomila som si, že to bolo v najťažších chvíľach môjho života. Spýtala som sa Pána, kde bol, keď som ho najviac potrebovala:

Pane, keď som sa rozhodla nasledovať ťa,
sľúbil si,
že celou cestou pôjdeš so mnou a budeš sa mi prihovárať.
Ale videla som,
že v tých najbolestnejších chvíľach môjho
života
sa v piesku črtali len jedny šľapaje.
Vskutku nechápem, ako si ma mohol nechať
samotnú,
keď som ťa najväčšmi potrebovala.
On zašepkal: „Dieťa moje drahé,
mám ťa rád a nikdy ťa nenechám samotnú,
nikdy, ani keď doľahne ťarcha života
a osud ťa bude skúšať.
Tie jedny stopy, ktoré si videla,
zostali práve z chvíľ, keď som ťa niesol.”

List odpustenia

List odpustenia

Na brehu rieky stál muž. Díval sa na hladinu a pozoroval kruhy vo vode. Bol sám a spoločnosť mu robili ryby, ktoré plávali vo vode. Nevenoval im veľkú pozornosť. Bol zahľadený do seba a svojich problémov. Nemal rodinu ani nič z čoho by sa tešil. Mal len svoju starú chalúpku v ktorej prežíval najviac času. Prirástla mu k srdcu. Bola mu jeho domovom.
Jedno ráno, keď sa tak prechádzal, okolo rieky zbadal niečo zvláštne. Nevedel čo to je a tak sa išiel lepšie pozrieť. V tom zbledol. Na brehu rieky bola zachytená staršia hnedá skrinka. Podišiel ku nej a chcel ju otvoriť. No nepodarilo sa mu to, lebo skrinka mala niekoľko zámkov. Ako tak jednu po druhom otváral, postupne sa dostal k hlavnej. Potrápil sa s ňou a keď povolila, tak sa skrinka konečne otvorila. Na dne skrinky bolo položené malé perníkové srdce s listom. V liste bola fotka a v nej stálo toto:

„ Drahá Margaret!“

Týmto listom sa ti chcem ospravedlniť za to, že som ti ublížil. Viem, že som sa v poslednej dobe nesprával ohľaduplne a milo. Viem, mala si to so mnou ťažké. Neprichádzal som načas domov a dal som prednosť kamarátom pred tebou. Naše dve deti to vedeli a chceli, aby sme sa zmierili. No ja som nechcel. Zanedbával som nielen Teba, ale aj svoje deti. Dokážem si predstaviť tvoju zúfalú a utrápenú tvár. Bola si veľmi dobrou manželkou a ešte lepšou matkou. No ja som si to neuvedomoval. Bol som slepý a moc zahľadený do seba. Chcel som mať všetko a teraz nemám nič. Všetko sa mi stráca pred očami. Ostala mi len nádej, že ma raz prijmeš. Spomínam si na ten čas, ako si sa o mňa starala. Bol som vážne chorý a vtedy si bola pri mne. Bola si ako môj strážny anjel. Bez Teba a tvojej lásky by som to neprekonal. Nikdy nezabudnem na slová, ktoré si mi raz povedala:“Mám ťa rada a nech sa stane čokoľvek, navždy budeš v mojom srdci. Zmenil si môj život a ja ti dávam svoj. Som šťastná v tvojej blízkosti. Chcem, aby si tiež bol šťastný.“
Boli to pravdivé slová plné lásky. Ja hlupák som ťa odvrhol. Teraz to všetko ľutujem a pochopil som, že si bola mojou jedinou láskou. Bola si mojím strážnym anjelom.
Chcem sa ti poďakovať za lásku a trpezlivosť, ktorú si mi dávala. Ľúbim ťa a vždy budem.

Navždy Tvoj Luis

P.S. Zmenila si môj život. Chcem ti ho vrátiť s láskou.

Keď dočítal, pristúpil k oknu a tam sa rozplakal. Tento list dávnejšie písal svojej manželke. Teraz hlboko odpočíva v pokoji. Pred smrťou sa s ňou rozlúčil slovami. Chcel jej prečítať tento list, ale ona odmietla. Chcela, aby ho prečítal až po jej smrti. Vedela o čom bol a preto mu už dávno odpustila.

Rozhovor s Bohom

Rozhovor s Bohom

Pane, chcem Ťa počuť.
Tvoje slová sú ako balzam na moju dušu.
Tak prosím Ťa príď a vypočuj moju modlitbu.
Volám k tebe a viem, že ma počuješ.

Kľačím pred Tvojím obrazom.
Ty mi neodpovedáš.
Nechávaš ma čakať.
Prečo mlčíš?

Pozerám na kríž.
Kríž ten drevený.
Voláš moje meno.
Prichádzaš a cítim Tvoju prítomnosť.

„Teraz som s Tebou...“ hovoríš mi.
Pýtam sa ťa Pane: „Čo chceš odo mňa?“
Ty mi odpovedáš: “Chcem ti dať moju lásku, ktorá vychádza z môjho prebodnutého srdca.“

"Dávam ti pokoj, ktorý si potrebovala. Je s Tebou Tvoj priateľ. Neopúšťaj ho. Potrebuje tvoje slová, ktoré mu otvoria oči. Tak neodchádzaj. Tvoje modlitby mu vrátia zrak."

Zraneny kvet...

Zranený kvet

Pochopila som, že láska je ako kvet,
ktorý rastie a dozrieva.
Ak ten kvet niekto predčasne odtrhne, tak
môže zvädnúť a jeho krása vybledne.
Vtedy sa stáva slabá a podcenená.
Ale ak ju niekto znova zasadí a bude
sa o ňu s láskou starať, tak môže znova
rozkvitnúť do krásy a zahojiť rany, ktoré
jej spôsobili.

Stopy v piesku

Stopy v piesku

Niekedy sa stáva že smútok ťa chytí.
Prichádza spolu so spomienkami.
Držíš v rukách piesok a za chvíľku sa ti zrnká piesku pomedzi prstami stratia.
A Ty sa pýtaš Prečo?
Ale až keď sa pozrieš na zem, vidíš prázdnu púsť a veľa piesku.
Je ako ľahký vietor, ktorý fúka do očí.
Zanechávaš stopy v piesku.
Už len tie stopy ti ukazujú že nekráčaš sama.
Kráča s Tebou Boh, ktorý na opustených nezabudol.

Tieto slová sú venované pre všetkých tých, ktorí sú sklamaní alebo stratili svojich priateľov.
P.S. Ten kto prežil sklamanie alebo stratu niekoho blízkeho ten vie, čo je život.

dni idu jeden za druhym

Od nedele som na ranci. sice co koho do toho :-) no ale veci v ziline su zbalene....myslela som ze vsetky, ale ked som nasadla v nedelu do vlaku a zacala rozdumovat ze co vsetko este nemam, tak som prisla na to, ze este dost toho nie je zbaleneho...ale tak nejak to uz dotiahneme... a na ranci ma cakala rozbombardovana kuchyna, takze hops do upratovania a v utorok prisli ukazovat konvektomat, takze bolo skolenie a medzitym tym XXX veci :-)a co som tym vsetkym chcela povedat?uz ani neviem, mozno to, ze nase predstavy o vsetkom su uplne ine ako je realita...ze raz pride taka vec, ktoru necakame a tak zaboli, ze trva velmi dlho, kym sa z toho spamatame a kym sa rany uzdravia...ano deju sa zazraky na pockanie...ale po vacsine je to tak, ze to chce cas kym vsetko preboli a kym jedna aj druha strana je schopna komunikovat....a niekedy k tomu, aby to trvalo dlhsie dopomozu zvedavi ludia...ktori najradsej riesia cudzie problemy a nie tie svoje...

kamarat odchadza

dnes, teda pred chvilou mi napisal moj super kamos, ze odchadza prec...prec zo slovenska, sice len na kratky cas...ale odchadza...neuteka pred problemami, aj ked urcite to ludia v jeho okoli vravia...ale ide, lebo tuzi po case s Bohom a tam kam ide...joj bude mu tam dobre, lebo poznam ludi, ktori tam boli a viem, ze sa tam mali super a ze ho to niekam posunie vo vztahu s Bohom a ze bude moct riesit svoje veci s Bohom a mozno tiez s ludmi aj ked na dialku...je mi smutno po velmi dlhom case, lebo viem, ze mi bude chybat ale zasa ved net funguje a snad si najde niekedy cas...nebudem a nechcem ho menovat ale ak sem tam cita moj blog tak on bude vediet o kom to pisem a len ti chcem povedat, ze ta mam strasne rada, ze zatebou stojim nech sa deje cokolvek a je mi jedno co na teba ludia kydaju, ak ich to este nepreslo...co im viem vyvratit im vyvraciam, pretoze ta nejaky ten den poznam a hluposti robi kazdy z nas...ide o to, ci si to uvedomime a nechame to alebo v tom pokracujeme dalej...a hlavne, nie ja vidim do tvojho srdca ale Pan Boh donho vidi urcite...a ON najlepsie vie, co je pre teba dobre a on najlepsie vie, co vsetko ti tam daleko DA, co ti VEZME a co treba VYLIECIT...som tu pre teba...a preco mi je smutno ked viem, ze ti tam bude dobre?preto, lebo ta nebudem stretavat a nebudem sa moct s tebou rozpravat face to face a nebude ma mat kto objat tak ako ty kamosko moj...a ked ti bude nanic najdi si toto v archive :-)uz sa tesim az mi budes hovorit ake velke veci Pan Boh robil za ten cas v tvojom zivote...

krabice a krabice

od stvrtka som v ziline...balim veci...je to take cudne, take divne, ze po piatich rokoch a styroch mesiacoch odchadzam zo ziliny...ziliny ktoru mam rada, kde mi bolo vzdy fajn..balim veci a myslim pri tom, od koho som to dostala, kedy som si to kupila...je toho vela sama sa cudujem odkial tolko veci...ked to bolo rozlezene v celom byte nezdalo sa toho tak vela...aj ked ja som vravela, ze k stahovaniu budem potrebovat kamion :-) teraz je to realita...vsade naokolo su krabice...chodba je plna bananovych krabic, v mojej byvalej modrej izbe...ostane tu postel, stary gauc a skrina...vsetko je prec...skrine su rozlozene, stol je rozlozeny, veci su v krabiciach, sackoch..dnes sa mi uz nechcelo robit,lebo ma strasne krize boleli a tak som triedila CD :-) hladala im obal a potom dosla zeri a zuzka a to bolo strasne super,ze som ich videla a mi pomohli zbalit este veci v kuchyni...vyzera to tu prazdno a pusto, teda este tu su krabice...ale o dva tyzdne tu nebudu uz ani tie a potom tu ostane naozaj nic...a mna potom caka vybalovanie a zariadovanie a straaaaasne sa na to tesim aj ked tyzden budem v PO a tyzden nie, ale je to strasne super...a vcera som este bola v cafe...posledny krat, tak naozaj posledny krat....lebo cafe sa vcera definitivne zatvorilo a bol este mikulas bolo tam vela deti a dospelakov a pomahala som trocha betke a potom sme sli aj s majkou do mekaca, uz som mala abstak...no za chvilu bude naozaj bodka za zilinou...

vecera

dnes rano som sa tak trocha vyspala :-) vcera som prisla z ranca a bol to super pocit nevstavat 6:10 a robit rano ranajky :-)no a bola som s mamou v meste, kupili sme komodu, stolik do obyvacky, stol pod telku...no apotom som bola pri tete vercimakovej, stretla som slava harcara po dlhom case, danku sabolku, jana simocka, denisu, katku kvokackovu...dala som si burger v maxime :-) a stretla som milosa ferenca a skoncila som v Moste...kde som si spravila cappuccino a bol tam miazga a oktam a erik a rado a pali jackanin...no a kecala som s miazgom a s rinou a ked som sa uz vecer poberala domov, tak miazga volal ivke a nakoniec som u nich skoncila na veceri :-) a miazga varil a bolo to strasne super a potom miazga siel po mina a ja som ostala s ivkou a bolo super...a miazga nam ukazoval domcek...a miazga a mino zacali hrat na klaviri a bolo to uzasne a ja som bola taka rada,ze som s nimi...a bolo to uplne ine...take spontanne, take....jednoducho som vdacna...