nedeľa, novembra 26, 2006

Mladez, mafiny a pizza :-)

Vcera bola mladez. No a v podstate som tam bola prvy krat a to da sa povedat len preto, lebo ma chalani poprosili, aby som im napiekla nejake mafiny a tak. No a kedze jedna baba Lubka namiesto mna mohla byt v cafe, tak som tam teda sla ( inac chalani meskali asi 25 minut - co uz ). A kedze mafinky sa piekli, chvaly uz hore boli a ja som tam velmi chcela ist, tak som sla ( mimochodom posledne mafinky chytili trosicka cierny nadych :-) ale len 6 z nich ). No ale viem, ze ked som hore sedela, tak som chcela byt blizko k Bohu, ale nedalo sa. Som vedela, ze je tam, som vedela, ze ma miluje, ale stale tam bolo nieco co mi branilo ist k Nemu este blizsie. A ja viem aj co a prosila som Boha, nech meni moje srdce, nech meni moje postoje....a ja viem, ze ku mne vravel a bol blizko mna a ked zacal Matko hrat a spievat piesen Moj si ty.... tak som sa rozplakala a do toho zacala o 2 poschodia dole pipat rura,ze su mafiny hotove a tak som utekala dole a poplakala som si.... ale slova tej piesne su: Moj si ty. Dieta mam ta rad, v mojom naruci mozes spat. Moj si ty, idem pred Tebou ja ta uzdravim z tvojich ran. Chcem aby si vedel, ze milujem ta stale, kazdy uder mojho srdca o tom hovori, ze moj si ty.... a tieto slova mi zneju hlavou stale, ze On uzdravi moje rany, ze aj ked su bolave, On o nich vie a chce sa do toho pustit, do celeho uzdravovacieho procesu, len mu to musim dovolit
On vie co robi. A potom sme boli na pizzu so zuzkou a matkom a bolo fajn, len mojou hlavou slo velmi vela myslienok. A potom mali v cafe chvaly v saloniku, ale ja som tam nemohla ist, lebo som sa citila nehodna Jeho lasky, lebo som vedela, ze som zlyhala a ze Ho potrebujem. A tak som sedela v nasom detskom kutiku, cez zatvorene dvere som pocuvala a spievala Bohu (sice mojim nanic hlasom)ale z uprimneho srdca a On mi vravel, ze ma miluje taku aka som a ze idem do toho boja somnou a ze On je somnou.....No a nakoniec sme skoncili aj tak v Mcdonalde :-) na zemiackoch a zmrzlinke a potom sme sli este v trnovom do lesa....

streda, novembra 22, 2006

Milan a Majka


Dlho som tu nic nepisala, ze? No ale jednak nebol cas a jednak som sa mala tak tazko, ze sa mi nechcelo sem ani nic pisat kvoli tomu, ze ak by som si to raz spatne citala, tak by som bola bud zdeptana alebo sklamana alebo ja neviem co a takisto ludia, ktori by si to citali.... No ale pocas toho casu sa stalo par veci, za ktore som Bohu vdacna, za ktore sa hanbim a s ktorych sa tesim :-) Tak napr. bol tu Milan a Majka. Na ceste do Londyna sa zastavili u mna a bol to taky fajn cas s nimi aj ked to bolo o 4:15 rano co som bola ja v polospanku a oni boli tiez mimo a mali pred sebou este dlhu cestu do Blavy a potom do Londyna. No a medzi tym som mala aj jeden rozhovor, teda bolo ich viac, ale viem, ze bez Boha by som tie rozhovory nezvladla a viem, ze som v tie dni chodila nie moc nadsena, ze som chodila smutna, ze mi chybal usmev na tvari a z toho vsetkeho som obvinovala kazdeho len nie seba... Ale Pan Boh je uzasny a poslal mi vzdy niekoho do cesty, kto sa za mna modlil, kto stal pri mne, aj ked ja som prave vtedy ten pocit nemala. No a stale je to momentalne o tom, ze vela casu travim v cafe, ze som viac tu ako doma, ze stale nieco robim, aby som nemala cas mysliet na hluposti, aj ked... na tie hluposti myslim... No ale co bolo tento tyzden uzasne bolo, ze som bola u Matky a Dodka a bola som v noci s Matuskom, ktory prave tu noc spal :-) a nebol hore kazdu hodinu a.... no Matusko je krasne dieta:-) a ja tu teraz tak sedim s hlavou plnou myslienok, mozno tu je moje telo ale mysel je niekde uplne inde a rozmyslam, ze preco nam Pan Boh dal tak vela darov. Preco nam dal dary, ktorymi ludia mrhaju a nevyuzivaju ich tak ako maju. Je to spravne? Preco nerobime a nepocuvame to co chce od nas Pan Boh....Pocuvam chvaly a hlavou mi zneju slova piesne:" Ty si Ten ja viem, ze zivot si za mna dal. Ty si ten, ja viem, ktory sa obetoval. Ty si ten ja viem, ze mas ma rad a ja chcem sa stale na Teba podobat. Chcem ako Ty ist a hlasat Tvoju zvest, chcem ako Ty ist a Tvoju lasku niest. Chcem ako Ty ludi tak milovat, ze by som vedel z lasky za nich zivot dat."

piatok, novembra 10, 2006

Ze by depka???

Preco je zivot tak tazky? Preco neide vsetko ako po masle? Preco veci neprichadzaju tak ako si ich vysnivame? Preco je pad tak bolestivy? Preco?Preco?Preco???? Toto je moja otazka poslednych dni, ked sedim a placem, ked lezim a placem.... Ked vsetci ocakavaju, ze sa budem smiat a rozdavat radost, lasku, smiech... lenze ja chcem teraz plakat. A neni to lahke a uz v podstate ani nechcem plakat, ale ono sa to neda zastavit a plac prichadza ako prilivova vlna... Preco je tak tazke lubit? Preco sa clovek boji zalubit? Preco sa boji, ze bude sklamany? Preco ked sa zalubi niekto ho z toho sna preberie? Preco lubi niekoho, kto jeho nelubi? Preco hned ako prve mysli na seba a nie na toho druheho? Asi mam vela zbytocnych otazok, na ktore momentalne odpoved nedostanem, ale raz urcite hej... A zivot ide dalej, len keby srdce tak nebolelo... Mozno sa raz dockam....

streda, novembra 08, 2006

Tipy pre trpiacich manzelov na nakupoch

Dnes mi je tak trocha nanic alebo trocha viac??? asi sa mi tu teraz o tom nechce pisat.... no asi po hodine placu, ked som vysla zo salonika v cafe s ocami cervenymi, opuchnutymi ako cibule, ked som zacala upratovat vsetko co som videla, len aby som sa nemusela pozerat do tvare ludom, ktori sedeli za barom....mi Lenka dala papierik, na ktorom bolo napisane toto... A zasmiala som sa

Tipy pre trpiacich manzelov na nakupoch.

Vazena pani Fentonova. V priebehu predchadzajucich 6 mesiacov monitorovali pracovnici nasej bezpecnostnej sluzby pocinanie vasho manzela v nasom obchodnom dome. Dole uvedeny zoznam obsahuje detaily jeho priestupkov zachytenych bezpecnostnou kamerou. Kopie tychto zaznamov mame ulozene. Vasho manzela sme opakovane slovne napominali pocas kazdej navstevy obchodu, co on nasledne ignoroval. Na vyzvy a napomenutie reagoval hrubo slovami: "Kym tu moja zena nakupuje, budem sem chodit tiez." Preto sme nuteni zakazat vasmu manzelovi, vam a cele j vasej rodine vstup do nasej predajne.
Zoznam aktivit vasho manzela v nasom obchode za poslednych 6 mesiacov:
15.6. vzal 24 stakuliek kondomov a nahodne ich vlozil do vozikov nakupujucim, ktori sa nedivali
2.7. nastavil vsetky budiky v oddeleni domacich potrieb tak, aby zvonili v 5minutovych intervaloch
7.7. urobil na dlazke veducej k toaletam tenku dlhu stopu paradajkovym dzusom
19.7.pristupil k zamestnankyni domacich potrieb, povedal oficialnym tonom: "Kod 3" a sledoval co urobi
4.8.prisiel k pultu Sluzby zakaznikom so ziadostou kupit balenie lentiliek na splatky
14.9.presunul napis "Pozor, mokra dlazka" do casti pokrytej kobercom
15.9.rozlozil jeden zo stanov v kempingovej casti a pozyval nakupujucich dnu pod podmienkou, ze si prinesu vankuse
23.9.kedykolvek sa ho zamestnanec spytal ci nepotrebuje pomoc, rozplakal sa a krical: "Preco ma ludia nenechate na pokoji?"
4.10.pozeral sa priamo do bezpecnostnej kamery a pouzivajuc ju ako zrkadlo sparal si v nose
10.11.pri pulte so zbranami sa pytal zamestnanca, ci vie, kde su antidepresiva
3.12.podozrivo sa pohyboval po predajni a hlasne si pospevoval melodiu z Mission Impossible
18.12.schoval sa medzi vesiaky s odevmi a na ludi, ktori sa v nich prehrnali, pokrikoval:"Kup si ma, kup si ma!"
21.12.vzdy, ked sa ozvalo hlasenie z reproduktora, schulil sa do klbka na zem a krical: "Nie, nie, uz zase tie hlasy."
23.12.vosiel do skusobnej kabiny, chvilu pockal a potom zacal velmi hlasno vykrikovat: "Nie je tu toaletny papier."

nedeľa, novembra 05, 2006

NEDELA :-) a tesuska Bosanka, zena s velkym srdcom

Preco sa rano tak tazko vstava??? Dnes mi zvonil budik 9:15,potom o 10 minut a tak to pokracovalo asi do 9:45 a stale som si vravela, este chviiiiiilku. No ale nakoniec som aj tak vstat musela a moja prva cesta bola do obchodu, kde som sla kupit masko, zeleninku, smotanu, banany... no jednoducho som sla pripravit jedlo na nasu dnesnu skupinku, na skupinkove fondue :-) na obed vsetci dosli a dobre sme sa napapali, pokecali, mali sme dobry cas spolu a potom sme sa presunuli do mojej izby a matko nam zacal pustat volajake slagre :-) a potom hral na gitare a vsetko to zbehlo tak strasne rychlo :-( No vsetci sa pomaly vybrali do zboru, len ja som sla este k Bosanskym poliat kvety, lebo tetuska zlata ma zlomenu nohu a volala mi, ze uz jej vysychaju kvety a ze ci jej ich dnes nepridem poliat. Tetuska Bosanska je tak zlata stvora, no jednoducho je mojmu srdcu moc vzacna, taka lesna zienka... dlhe hnede vlasy, vzdy v pohybe, mila a vzdy pripravena pomoct, vzdy ma naporudzi vludne slovo a k tomu nejaku bylinku, na vsetko ma odpoved, uci na zakladnej skole a jej deti su Silvia a Tomas (tarzan)...no ale kvety som poliala,jasne ze s tomasovymi pripomienkami a teta tam poskakovala na barlach, este ze mi ten somar vodu nosil ;-) No a potom uz som sa vyberala, ze idem do zboru, ved bol najvyssi cas, no teta sa v tom zrazu rozplakala a ja som fakt nevedela v tej chvili co jej mam povedat... No v mojej hlave sa vtedy zacalo vynarat vela otazok, ze preco su ludia taki sebci. Preco nie su ako teta, ktora je schopna sa rozdat cela. Preco ludia dokazu cloveka vycucat, vyuzit, preco vedia hlavne brat a preco nevedia davat. Ale davat nezistne, bez toho aby ocakavali ze dostanu nieco spat. Tak velmi som jej v tej chvili chcela pomoct,povedat nieco, ale v hrdle mi vyschlo. No potom zacala vraviet, ze sa citi ako Job, ze Pan Boh jej stale nadeluje toho a ona uz nevladze, ze si v zivote toho vytrpela uz dost a ze stale mysli, ze to uz bolo vsetko, ale stale nieco pride dalsie a na to som jej mohla len povedat, ze Pan Boh vie co robi a ze On neda viac, nez dokaze uniest. Ona je super, raz chcem byt taka mama ako ona. Vzdala sa kariery, vsetko nechala, aby mohla travit cas so svojimi detmi, aby mohla do nich investovat a dat im vsetko co ona vie, byt s nimi stale a to je super. A prave mi volala a plakala mi do telefonu a pre mna je to sila, ze mi povedala, ze ja o svojej viere len nehovorim, ale ze ju zijem... A ak nahodou neviete, tak uz mam adoptivnu mamu :-) dnes mi povedala, ze ona si ma uz adoptovala ako svoju :-) to je supeeeeer.No a do zboru som dosla neskoro :-( ale co uz. Draho vravel o tichu. Ze co pre mna znamena ticho, ticho s Bohom??? Ja ticho neznasam, ja musim mat stale okolo seba hluk, okolo mna su stale ludia, malokedy som sama. Ale ked som uz ja sama,tak to naozaj je potrebne. Som si spomenula na ten cas, ked sme mali 24/21 v ziline a ked som v noci chodila do tej malej izbietky, kde som travila s Bohom aj niekolko hodin, len ja a ON a to bol strasne super cas, som to vravela aj Matkovi, ked sme sli potom domov. Naozaj moja modlitba je, aby som mala dostatocne otvorene usi aby som ho pocula, dostatocne otvorene oci, aby som videla co vsetko pre mna robi. A ze som tu neni sama, ze je somnou stale....... to som inac na fotke ja a teta Bosanska minulz rok na Campfeste

Prvy asi aj posledny sneh v tomto roku a den v lese s Matkom, Lenkou a havkom

Sobotaaaaa polovica dna volno :-) to je super, ze? A kedze sme vedeli, ze do kompasu musim ist az o 13:00 tak nas Matko zavolal do hory v Trnovom, teda lesika :-) No a vcera napadal sniezik, tak to bolo o to lepsie a lakavejsie ist vonku. Tak som sa pekne obliekla ako do zimy, dokonca som si tielko dala a pancuchy,kedze som uz na tu zimu ze vraj alergicka... no a s lenkou, ktora inac spala 3 hodky sme sa vybrali k Matkovi. Pri branicke nas uz cakal matkov havko Bag (dufam, ze takto sa to pise) a bol strasne zlaty.Kedze my sme nikdy domahavka nemali, tak pre mna to bolo celkom ze no... ja som sa velkych havov vzdy bala, ale tohto som sa nebala:-)takze sme sa vybrali do hory a sme sa ohadzovali a hadzali do snehu, teda matko hodil mna aj lenku, len havko vzdy ked uvidel rychlejsi pohyb, dobehol sta blesk a hodil sa na dotycnu osobu... No a fotili sme sa pri stromoch a v snehu a tak. No a nakoniec sme skoncili u chirilovcov, kde nam teta spravila teply cajik, lenka zadriemala na posteli, lebo bola moc unavena a matko hral na gitarke a skusal nove kombo :-) a spieval. No lenze vsetko dobre sa rychlo konci a my sme s lienkou museli ist do kompasu, aby sme aj dnes mohli otvorit cafe. Ale kedze zacalo snezit, tak sme sa este stihli dnes gulovat. Teda uvediem to na spravnu cestu... Ja v bunde som mala k dispozicii ruky a matko v tricku s kratkym rukavom mal odhadzovac na sneh. Takze zasa som bola raz utlacana a skoncilo na mne velmi vela snehu :-( ale bolo to super a nic neboj, ja ti to vratim!!!! :-) A este jedna super vec sa stala. V kompase som uz piaty rok a nebolo vela takych situacii, ale parkrat som mala moznost vraviet moje svedectvo v cafe. No a to co sa dnes stalo bolo, ze tam bolo jedno dievca s chalanom a len tak som si k nim sadla a zacali sme sa rozpravat, ze preco nechodi do zboru a ona vravela, ako ona vnima Boha a ja som jednoducho zacala vraviet, ako som Ho ja spoznala a ako som Mu ja dala svoj zivot. Nechapem, ale verim, ze v tej chvili som nevravela ja, ze toto bolo vsetko od Boha. Velmi mi tato dievcinka lezi na srdci a je to clovek, ktoreho mi Pan Boh kladie na srdce uz par mesiacov a ja som strasne vdacna, ze dnes vecer som jej mohla povedat o Jeho predivnej laske. Pan Boh je uzasny a ako som jej aj dnes povedala, hlavne je srandista. Len ja niekedy nechapem Jeho humoru. Tak ako aj teraz, ked raz mi je nanic a raz lietam v oblakoch. Ale stale mozem vediet, ze On je somnou a stale mozem citit Jeho lasku. Pane Boze ty si super a ja som strasne vdacna, ze moj zivot patri Tebe.
Sobotaaaaa polovica dna volno :-) to je super, ze? A kedze sme vedeli, ze do kompasu musim ist az o 13:00 tak nas Matko zavolal do hory v Trnovom, teda lesika :-) No a vcera napadal sniezik, tak to bolo o to lepsie a lakavejsie ists vonku. Tak som sa pekne obliekla ako do zimy, dokonca som si tielko dala a pancuchy,kedze som uz na tu zimu ze vraj alergicka... no a s lenkou, ktora inac spala 3 hodky sme sa vybrali k Matkovi. Pri branicke nas uz cakal matkov havko Bag (dufam, ze takto sa to pise) a bol strasne zlaty. Kedze my sme nikdy domahavka nemali, tak pre mna to bolo celkom ze no... ja som sa velkych havov vzdy bala, ale tohto som sa nebala:-)takze sme sa vybrali do hory a sme sa ohadzovali a hadzali do snehu, teda matko hodil mna aj lenku, len havko vzdy ked uvidel rychlejsi pohyb, dobehol sta blesk a hodil sa na dotycnu osobu... No a fotili sme sa pri stromoch a v snehu a tak. No a nakoniec sme skoncili u chirilovcov, kde nam teta spravila teply cajik, lenka zadriemala na posteli, lebo bola moc unavena a matko hral na gitarke a skusal nove kombo :-) a spieval. No lenze vsetko dobre sa rychlo konci a my sme s lienkou museli ist do kompasu, aby sme aj dnes mohli otvorit cafe. Ale kedze zacalo snezit, tak sme sa este stihli dnes gulovat. Teda uvediem to na spravnu cestu... Ja v bunde som mala k dispozicii ruky a matko v tricku s kratkym rukavom mal odhadzovac na sneh. Takze zasa som bola raz utlacana a skoncilo na mne velmi vela snehu :-( ale bolo to super a nic neboj, ja ti to vratim!!!! :-) A este jedna super vec sa stala. V kompase som uz piaty rok a nebolo vela takych situacii, ale parkrat som mala moznost vraviet moje svedectvo v cafe. No a to co sa dnes stalo bolo, ze tam bolo jedno dievca s chalanom a len tak som si k nim sadla a zacali sme sa rozpravat, ze preco nechodi do zboru a ona vravela, ako ona vnima Boha a ja som jednoducho zacala vraviet, ako som Ho ja spoznala a ako som Mu ja dala svoj zivot. Nechapem, ale verim, ze v tej chvili som nevravela ja, ze toto bolo vsetko od Boha. Velmi mi tato dievcinka lezi na srdci a je to clovek, ktoreho mi Pan Boh kladie na srdce uz par mesiacov a ja som strasne vdacna, ze dnes vecer som jej mohla povedat o Jeho predivnej laske. Pan Boh je uzasny a ako som jej aj dnes povedala, hlavne je srandista. Len ja niekedy nechapem Jeho humoru. Tak ako aj teraz, ked raz mi je nanic a raz lietam v oblakoch. Ale stale mozem vediet, ze On je somnou a stale mozem citit Jeho lasku. Pane Boze ty si super a ja som strasne vdacna, ze moj zivot patri Tebe.














piatok, novembra 03, 2006

Novy pocitac :-)

Vcera som si kupila novy pocitac :-) asi ktokolvek iny by sa z neho tesil. Ja sa tesim, ale som si uvedomila, ze to neviem dat najavo. Ze sa sice tesim, ze mi uz nebude blbnut word, ze mi nebude mrznut pocitac a nebudem mat chut ho nejaky cas hadzat z balkona....ale... je to iba vec, za ktoru som dala nejake peniaze a to je vsetko. Je to vec, ktora prisla a ja som za nu vdacna, ale raz skonci jej zivotnost a zasa jej nebude. Ale to co ma tesi je to, ze Matko sa tesi z mojho stareho pocitaca, ktory je teraz jeho. Veci prichadzaju aj odchadzaju. Ked som pred tromi rokmi mala havarku a rozbila som Dannymu auto, tak som sa strasne bala toho, ze co mi na to povie, ze co bude az dojdem do Ziliny. Co mi Danny povie a co bude nasledovat. A Danny mi povedal este ked som bola v nemocnici a lezala som na JISke a aj ked som dosla dolamana a bolava do Ziliny, tak mi povedal, ze Pan Boh dal a Pan Boh aj vzal a hlavne, ze sme my zive....Ano veci dava aj berie a tak je to aj s ludmi. Dava vztahy aj berie vztahy...a ja viem, ze v mojom zivote ludia prichadzali aj odchadzali a niekedy to bolo tazke prijat, sem tam lahsie ak mi ten clovek nebol neviem ako srdcublizky... ale vzdy to bolelo. A teraz???? teraz mam obdobie, kedy asi chcem to co prave nemam a viem, ze to ani mat nemozem. A tak si tu sedim a slzy stekaju po tvari a chcem nieco, co nemozem dosiahnut. Sama urcite nie. A aj ked viem, ze v tomto vsetkom nie som sama a ze Bozi cas je iny ako ten moj, velmi chcem... Pane ved Ty vies co... A ja verim, ze raz pride cas, kedy das toho cloveka.Ale viem, ze sama nanho nedokazem cakat. Potrebujem aj v tomto Teba. A som slaba a padam a moje srdiecko boli, krici, place....

streda, novembra 01, 2006

U nasich doma






















Huraaaaaaa.Dnes bol volny den. No a ja som doma u mojich rodicov a je mi tu ze celkom fajn, no asi sa uz tesim do Ziliny. Poobede sme chceli ist k babke, kde mam bratrancov a krsniatka, ale predtym sme este s mamou krmili zajaciky vonku. Samica zomrela a ostalo 5 malych zajacikov a nasi ich doma krmili striekackou a ja som chcela tiez, tak som si ich sla vonku fotit a tocit, joj krasne su, sa mama smiala, ze ci si nechcem do ziliny nejakeho vziat. No a potom dosli moje tety, ujovia, sesternice a bratranci, ktorych som nevidela dost dlho, kedze minuly rok som o takomto case doma nebola. Tak som si vyfotila moje dve sesterky Slavku a Matku. No ale nejak mi tu nejde dat fotky,tak potom dodatocne tu vsetko doplnim. A s nimi som sa velmi dlho nevidela a tak sme sedeli a kecali a zasa padali klasicke otazky, ze co sa este nevydavam, tak som to pustala jednym uchom dnu a druhym von.... Moje nervy. No a potom sme konecne aj vyrazili k babke, boli sme na cintorine a znova sa vynorili spomienky na mojho dedka, ako som s nim do krcmy chodila, ako mi vzdy kupoval jahodovu jarku a vanilkovu vesnu :-) ako som mu chodila do krcmy odpit penu z piva a utekala domov k babke. Ako ma budil rano a cakali ma ranajky chlebik s maslom a dzemom a cajik. Ako mi ako malej napustil kazde rano vanu s vodou na dvore v lete aby som sa kupat mohla. Ako sme kuli plany proti babke. Ako prisiel v ten den, kde sa narodil David, moj najmladsi brat a povedal, ze volal oco a ze David je na svete. Ako sme spolu pozerali hokej a kricali goooooooooooooooool....a ako lezal v tie posledne dni ked zomieral a vedela som, ze ma bolesti a vedela som, ze mu nemozem pomoct....a na to, ze posledny den, ked odisiel som pri nom ani nebola, lebo som dva dni predtym odisla do Ziliny, kde som bola na "pohovore" ci ma vezmu sem pracovat... a moj dedko vtedy zomrel...a ja som v Ziline.Ale dobre, bolo a co bolo bolo super, bolo s nim aj tazko, ale to nic... toho krajsieho bolo viac......No a potom sme dosli k babke, kde nas uz cakali a maly Dodik sa hodil ku mne a tesil sa, ze vidi krabicu s autickami a parkoviskom pre auticka a snad sa tesil aj ze vidi mna :-) no a potom som sa vyblaznila s detmi, postavili sme parkovisko, potom sme sa hrali s autickami a stavali mlyn a maly Adamko vzdy plakal ked ma uvidel... co uz este stale ma nepozna ked ma vidi raz za par tyzdnov. Maly Palko si v nedelu rozbil bradu, tak ma 5 stehov a Peto je uz velky chlapec, ktory sa vzdy somnou chce jasit. Este sme spravili par spolocnych fotiek, par fotiek Adamka a uz sme sli domov, lebo moji bratia boli nervozni. Jeden sa chcel ist ucit na skusku a druhy sa chcel ist flakat s kamaratmi....A ja som mala ist vonku s kamaratom, ale ten sa neozval a ja som cakala a cakala. Co uz, tento rok sa to zaobislo zasa bez nocneho cintorina :-( mozno zajtra v ziline niekoho ukecam, aby somnou siel na cintorin.Ja milujem sa len tak prechadzat, pocuvat to ticho a pozerat ako blikocu svetielka sviecok. Je to sice morbidne, ale mne sa to velmi paci. Tak teda zajtra znova v ziline a znova v cafe :-) rodicia uz spia, tak idem aj ja....

Novy kamos Matusko Janits

V sobotu rano sa nam narodil dalsi kamos :-) Matusko Janits a Dodko jeho tato nam vsetkym poslal takuto fotocku. Matusko je atletickej postavy, ako povedala jeho mamina Mata a ze je dlhy a chudy :-) Mliecka ma dost (mama Mata) a maly Matusko mal infuziu v hlavicke, lebo mal nizku hladinu cukru. No a kto chce vediet viac, tak zajdite za Matkou alebo jej zavolajte, napiste :-) No uz sa na nich tesim, lebo este ani ja sama som ich nevidela. No ale este som chcela pisat o nedelnom Decku. Podla mna bolo super. Baby uzasne tancovali, ostatni spievali, ti co hrali v scenkach boli super a jednoducho si myslim, ze ti ktori dosli, tak sa im to pacilo a dojdu aj nabuduce. Sice sem tam padli slova, ze to bolo nezrozumitelne, ze to deti nemuseli pochopit, ze preco takym malym detom hovorit o stedrosti... Moj nazor je taky, ze fajn, nemusime vsetko preberat od americanov, nemusime vsetko kopirovat, prekladat.... ved my sme uplne ina mentalita a my uplne inac rozmyslame ako oni, ale o stedrosti je potrebne hovorit uz od utleho detstva. Lebo ja sama viem, ze mna k tomu nikto neviedol a to co bolo heslom a v nasej rodine este aj stale je, je to, ze to co si nahrabes pre seba je to najlepsie. To znamena, ze nepodel sa, hlavne aby si ty mal dostatok. A ja sama viem, ze keby som odmalicka bola vedena k tomu, ze najprv mam pozerat na niekoho ineho, ze to co mam tu nie je len pre mna ale aj pre inych tak si myslim ,ze by som mala jednoduchsi zivot. Az Boh zmenil moj zivot, moje postoje, moje hodnoty a viem, ze to co mam, ci su to peniaze, cas alebo cokolvek ine som dostala zadarmo a preto to chcem davat dalej. A podla mna treba deti ucit tomu, ze to co dostanu tak sa s tym treba delit. Ze ak niekto dostane cokoladu, tak ak ma pri sebe kamarata tak nech sa s nim podeli, ze aj ked moja mama nema ziadny sviatok, tak len tak pre radost jej kupim kvietok. Ze aj ked moj kamarat nema narodeniny, tak mu donesiem nieco mile, lebo ho chcem potesit. A toto ma nikto nikdy neucil, ked som bola mala a preto som bola totalnym sebcom, ktory hlavne ze mal pre seba a ostatni mu boli ukradnuti. Som vdacna, ze Boh zmenil moje srdce, ze mi ukazal ze som neni dolezita ja, ale ze su doleziti ludia, ktori su v mojom okoli. Ze mi dal tak vela a ja davam tak malo. A to co ma dokaze velmi potesit je to, ze idem idem po meste a zrazu si na niekoho spomeniem a kupim mu nieco, vyrobim doma a dam mu to a ten clovek je naradosteny... toto je stedrost a toto je to, co sa paci aj Bohu. Ale este jednu vec som sa musela naucit. Nedavat s tym, ze budem ocakavat, ze nieco dostanem aj spat.
A preto si myslim, ze Decko bolo super, lebo o tom mohli deti pocut. A mozno tomu nerozumeli, ale mozno tomu rozumeli ich rodicia a pokusia sa ich k tomu viest. A jasne, ze su veci, ktore treba vylepsovat, ale vsetko je v zaciatku a vela veci je pred nami.... A este jedna vec. Bola tam jedna lekarka, ktora po skonceni prisla za mnou a asi aj za ostatnymi, ktori v kompase robia a podala mi ruku, objala ma, vybozkavala a povedala, ze to bolo strasne super, ze jej syn sa tesi uz na dalsie Decko a ze urcite pridu. A toto pre mna hovorilo za vsetko.