Novy kamos Matusko Janits

V sobotu rano sa nam narodil dalsi kamos :-) Matusko Janits a Dodko jeho tato nam vsetkym poslal takuto fotocku. Matusko je atletickej postavy, ako povedala jeho mamina Mata a ze je dlhy a chudy :-) Mliecka ma dost (mama Mata) a maly Matusko mal infuziu v hlavicke, lebo mal nizku hladinu cukru. No a kto chce vediet viac, tak zajdite za Matkou alebo jej zavolajte, napiste :-) No uz sa na nich tesim, lebo este ani ja sama som ich nevidela. No ale este som chcela pisat o nedelnom Decku. Podla mna bolo super. Baby uzasne tancovali, ostatni spievali, ti co hrali v scenkach boli super a jednoducho si myslim, ze ti ktori dosli, tak sa im to pacilo a dojdu aj nabuduce. Sice sem tam padli slova, ze to bolo nezrozumitelne, ze to deti nemuseli pochopit, ze preco takym malym detom hovorit o stedrosti... Moj nazor je taky, ze fajn, nemusime vsetko preberat od americanov, nemusime vsetko kopirovat, prekladat.... ved my sme uplne ina mentalita a my uplne inac rozmyslame ako oni, ale o stedrosti je potrebne hovorit uz od utleho detstva. Lebo ja sama viem, ze mna k tomu nikto neviedol a to co bolo heslom a v nasej rodine este aj stale je, je to, ze to co si nahrabes pre seba je to najlepsie. To znamena, ze nepodel sa, hlavne aby si ty mal dostatok. A ja sama viem, ze keby som odmalicka bola vedena k tomu, ze najprv mam pozerat na niekoho ineho, ze to co mam tu nie je len pre mna ale aj pre inych tak si myslim ,ze by som mala jednoduchsi zivot. Az Boh zmenil moj zivot, moje postoje, moje hodnoty a viem, ze to co mam, ci su to peniaze, cas alebo cokolvek ine som dostala zadarmo a preto to chcem davat dalej. A podla mna treba deti ucit tomu, ze to co dostanu tak sa s tym treba delit. Ze ak niekto dostane cokoladu, tak ak ma pri sebe kamarata tak nech sa s nim podeli, ze aj ked moja mama nema ziadny sviatok, tak len tak pre radost jej kupim kvietok. Ze aj ked moj kamarat nema narodeniny, tak mu donesiem nieco mile, lebo ho chcem potesit. A toto ma nikto nikdy neucil, ked som bola mala a preto som bola totalnym sebcom, ktory hlavne ze mal pre seba a ostatni mu boli ukradnuti. Som vdacna, ze Boh zmenil moje srdce, ze mi ukazal ze som neni dolezita ja, ale ze su doleziti ludia, ktori su v mojom okoli. Ze mi dal tak vela a ja davam tak malo. A to co ma dokaze velmi potesit je to, ze idem idem po meste a zrazu si na niekoho spomeniem a kupim mu nieco, vyrobim doma a dam mu to a ten clovek je naradosteny... toto je stedrost a toto je to, co sa paci aj Bohu. Ale este jednu vec som sa musela naucit. Nedavat s tym, ze budem ocakavat, ze nieco dostanem aj spat.

A preto si myslim, ze Decko bolo super, lebo o tom mohli deti pocut. A mozno tomu nerozumeli, ale mozno tomu rozumeli ich rodicia a pokusia sa ich k tomu viest. A jasne, ze su veci, ktore treba vylepsovat, ale vsetko je v zaciatku a vela veci je pred nami.... A este jedna vec. Bola tam jedna lekarka, ktora po skonceni prisla za mnou a asi aj za ostatnymi, ktori v kompase robia a podala mi ruku, objala ma, vybozkavala a povedala, ze to bolo strasne super, ze jej syn sa tesi uz na dalsie Decko a ze urcite pridu. A toto pre mna hovorilo za vsetko.