komu sluzim...

Zivot na ranci je taky pokojny :-) ked tu nie su ludia...a dnes, vcera...nik tu nie je...aj ked vraj traja robotnici ubytovani...ale este som ich nevidela...no jednoducho je tu klud...hej robim nejake veci, hej upratovala som, hladala veci na nete, robila novu ponuku, komunikovala s dodavatelmi...ale aj tak v podstate nic nerobila...vsetko to zacne vo svrtok...az do soboty....ked tu bude modularna skola duchovneho poradenstva...sami duchovni ludia tu budu :-) no jednoducho a v skratke oddychujem sa da povedat...dufam, ze milos nikdy tento blog necital :-) no a k tomu...pisem so zopar ludmi...hlavou mi beha vela myslienok...myslim na jedneho konkretneho cloveka, ktory asi aj tak este v zivote moj blog necital a asi ani nebude...ale neviem preco mu venujem tolko myslienok v poslednych dnoch a Pan Boh ku mne hovori, ze mam bojovat za toho cloveka...je to jedno ci je to dievca alebo chalan...jednoducho mi na tom cloveku zalezi, pozajtra ma prijimacky...a ide tam s tym, ze na tu skolu sa nedostane...ano to co chceme my, je casto ine ako to co chce Boh... a ak Boh nebude chciet, aby na tej skole bol/a tak tam nebude....a este ak to nahodou spravi to, ze ten clovek sa uplne vzdiali od BOha...asi by to bolo nelogicke si hovorim, ze aby Pan BOh dovolil dostat sa na tu skolu.. no ale Pane nech sa deje to co chces ty, nie ja, on alebo ona...
a tiez som zistila niekolko veci o mojom byvalom zamestnani...a ostavam v soku, som sklamana a citim sa vyuzita, odhodena, oklamana... a keby som to chcela riesit ja ako clovek, tak uz som davno v Ziline a vyhodim to tym ludom na oci, placem a kricim, ze jak to mohli dovolit...aby to bolo take...ale...ticho tu sedim...chystam sa na to, ze napisem asi dlhy mail...a mozno skonci len v kosi tej osoby...mozno ho ani nedocita...a mozno to rozviri prud e-mailov....je mi z toho nanic...a som zaroven vdacna, ze ma Boh z toho vytrhol...aj ked neviem preco az teraz...preco nie skor...ale On vie...a tak si idem dalej....a kracam spolu s Nim...idem za vecami, ktore pre mna pripravil a vela veci este nevidim...ale viem, ze neidem sama...ze je somnou moj Boh, ktory ma nezradi...ktory sa na mna nevykasle...ktory somnou neprestane komunikovat len preto, ze som sa vratila do mojho rodneho mesta....ide somnou Boh, ktory tu je somnou ked som doma v byte, ked som na ranci, ked som kdekolvek...a nemusim cakat, ci mi dvihne telefon alebo ci mi odzvoni alebo odpise...lebo on je na linke stale...on je online stale...a nielen vtedy, ked ide internet, alebo ked vonku nesnezi, alebo ked je dobry signal...
a aj ked mi X ludi povedalo aka som hrozna, a aj ked mi X ludi povedalo, ze som kruta....nik z nich nevie co je vlastne pravda.....a ja som vdacna, ze ma BOh obdaroval, ze mi dal na srdce mladych ludi, ze mozem ist a mozem sluzit...ale sluzit Jemu a nie ludom, ktori sa na mne obohacuju...