rozlucka

uz som dlhsie nic nepisala...a napisem este o predchadzajucich dnoch...ale dnes sa mi ani nechce pisat,ale musim a chcem...dnes bol taky celkom zvlastny den...okrem toho, ze ma Palo zobudil 8:18 ked som bola v hlbokom sne, ze mam prist na 9:30 do ordinacie...a potom mi zavolal, ze staci na 10:00...no ale dal mi dokopy zubky, comu sa tesim, aj ked dnes ta osmicka....juj bolelo to a to on je strasne citlivy a mna tam nikdy nic neboli...ale ako povedal, aj to k tomu patri...no a potom som sla do kompasu, spravila som cesto na cookies a odovzdala kluce...joj nebolo mi jedno, ked som davala kluc od kompasu, od skladu, od satne dole po piatich rokoch... a podpisovala papier, ze som ho odovzdala...som myslela, ze sa rozplacem, ale bola som silna a az v kuchyni nad cookieskami som vyronila slzy, ked ma nik nevidel...no a potom sa mato chcel rozpravat...ale mne sa asi v tej chvili ani nechcelo a hlavne mi to prislo take, ze ja mam zasa nieco povedat a on....no jednoducho som odisla prec, bola som zuzke ukazat palov byt, lebo tam bude chodit upratovat a zehlit, teda ak to palo schvali....no a sli sme na obed....zacalo brutal liat, ja som zmokla jak kurca....voyage bol full, tak sme sli do tratorky a tam sme sa napapali...ja som utekala zasa do cafe piect cookies, lebo som sa dohodla so Styriakom, ze mu ich napeciem...no a potom sme boli este s jankou v cafe a ked som odchadzala prec...tak dnes to bolo znova so slzami...preco? lebo jeden mudry clovek, mojmu srdcu blizky mi povedal, ze mam spomienky zahodit...ze mam na to zabudnut co sa dialo a ze mam vymazat aj jeho fotky....ako bolo to zo srandy...ale mna sa to velmi dotklo a moje slova zneli, ze ak to chce, tak to mozem spravit...uz aj tak je to pre mna vsetko tazke a nechapem, ze ja viem, ze nie narocky....ale niektori mi to robia este tazsie...tak som doma upratovala, vyhadzovala veci, pocuvala hudbu, potom dosli baby...a potom som znova utekala do cafe, lebo sme sli na veceru...ja, Janka, Peto a Matko. neviem preco, ale myslela som si, ze pojdeme do Sharingradu...a sli sme...a bolo tam super a pacilo sa mi to tam a jednoducho uzasne tam varili a sme sa smiali a mali fajn cas a chalanom sibalo a stale nieco vymyslali a peto mal zachvaty smiechu...a....bolo dobre, len... mne je smutno...je mi smutno za tym co bolo, ze to uz nikdy nebude ako predtym, ze sa nieco konci a zaroven sa tesim na to nove, len mi budu ti dvaja tutkovia chybat. mato a peto dokopy to je ina kombinacia, sialenci a vymyslali, ze ako sa mam predstavit rodine v anglicku, ze co mam vystrajat, co mam povedat...bolo to fajn ale bolo to aj smutne, pretoze vsetci sme citili vo vzduchu,ze nieco konci...teda ja urcite....a povedali mi, ze ma maju radi a tak...no a potom sme sli domkov...teda ja este k tarzanovi, janka domov a matko neviem kde...teda viem, ale tvarim sa, ze neviem...a teraz?teraz si tu sedim, prave som dovolala s Jozkom a je mi nanic....no zaroven fajn...