tok chaosu a myslienok po CF

hej hej ja viem, ze chcem este pisat o Cf a este mam vela fotiek co sem chcem dat, lenze chcem napisat aj nieco ine. 1.9. opustam brany kompasu... 5 rokov... to je dlhy cas a za ten cas sa toho tak vela stalo, tak vela zmenilo, vo vela veciach som dospela, vo vela veciach som zlyhala... rozoberat to budem asi 1.9. ked pride ten den, ze ja pojdem na urad prace, ze zrazu naozaj realne si budem musiet kupit letenku... zatial si to neviem predstavit, len tak utrzkovito sa mi nieco dava dokopy, nejaky obraz, ale vsetko je este nejasne... Londy, letisko,au-pair.... neviem, neviem co budem robit, len viem, ze ani v tom nebudem sama. Len viem, ze niekto pojde predomnou a ten niekto aj ked mi bude dobre aj ked mi bude tazko bude pri mne stat....a na to sa tesim, ze bude pri mne stat ten, ktory ma este nikdy nesklamal... ktoremu aj ked ublizim, vzdy ma miluje a odpusta. Ten, ktory je milostivy, laskavy, ktory ususi slzy, ktory sa nepozera na to, co vsetko zle som spravila, ten ktory uz davno za to zomrel a prikryl to svojou krvou... jemu nezalezi na tom, z akej spiny ma vyhrabal, jemu zalezi na tom, ci som mu to cele odovzdala, ci som zanechala to co bolo spinave, hriesne... on neodsudzuje, on miluje...a som vdacna za CF, zas som pri mojej oblubenej teme, som vdacna, za kazdy usmev, ktory mi bol venovany, za kazde povzbudive slovo a nebolo ich malo, som vdacna za ludi, ktori somnou stravili tolko casu v rozhovoroch, pri smiechu, ale ktori somnou aj plakali a modlili sa, ktori pri mne stali a som vdacna za kazde slovo, ktore bolo vyrieknute z ich ust, lebo verim, ze ku mne cez nich Boh hovoril...