streda, júla 11, 2007

dlha cesta predomnou


Konecne je vecer a ja mozem sediet doma v mojej izbe, kde som teraz sama, lebo Petka ma prazdniny a uz sa to stava rutinou ale nariekat tu nad rozliatym mliekom... Lenka ma na skype napisane KED SA MODLIME ZA SEBA VEDIE NAS K TOMU NUTNOST, KED SA VSAK MODLIME ZA INYCH VEDIE NAS K TOMU LASKA....a asi je to naozaj tak. Lebo ked sa modlim za svoje vlastne veci, za moje potreby vedie ma k tomu moja sebeckost, ale ked myslim na niekoho ineho a ked sa modlim za niekoho ineho alebo s niekym sa modlim, tak to ani nahodou nie je o mne, nie je to premna a vedie ma k tomu laska.... preco konecne vecer? lebo konecne som doma a nik nevidi, ze som smutna, nik nevidi ze mi znova a znova tecu slzy... len Janka mozno pocuje vo vedlajsej izbe, ze tu smrkam....a konecne som sama...konecne som ja a Boh a je tu ticho alebo potichu potichucky hra hudba...citim sa sama, opustena, neprijata, odmietnuta.... ale prisla som na to, ze je to klamstvo... ze to tak vobec nie je... ze aj keby ma vsetci opustili, aj keby sa na mna vsetci vykaslali, aj keby som ostala sama ako prst aj tak by somnou bol Boh....a naozaj, keby Jeho nebolo v poslednych dnoch, tak neviem...neviem kde by som bola alebo co by som spravila...mozno su zo mna niektori ludia sklamani, mozno som mala reagovat inac alebo nepovedat radsej nic a byt ticho a mlcat a znova to dusit v sebe, ale raz by to aj tak vybuchlo a mozno teraz bol ten spravny cas.... a mam v tom pokoj... lebo tych zopar ludi, ktori aj teraz pri mne stoja ma v tom drzia a povzbudzuju, ze to coho sa tak velmi bojim, ze aj ked sa velmi bojim zmeny, odchodu, niecoho noveho je to VYZVA!!!zacat nieco nove, zacat novu etapu zivota... ale este stale sa bojim.... este stale vaham ci sa nestiahnut znova spat a vsetko urovnat a pokracovat tam, kde sa to prerusilo.... ale zasa nieco ine mi hovori nie, chod a zacni nieco nove...na novom mieste s novymi ludmi, bud svetlom pre niekoho ineho, pre tych, ktori HO nepoznaju... ale tiez tu je otazka Zilina alebo nieco ine? necitim to tak, ze by som mala odist uplne prec, ale viem, ze nadisiel cas odist... len este neviem kam... ale viem, ze Pan Boh sa postara... Dlha je cesta predomnou, prednami.... a aj ked mam zmysel zivota, aj ked tu je Boh prave teraz nevidim do dialky...

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

si super a práve preto ta všetci majú radi. Mala by si vedieť že Tvoje spolubývajúce Ťa majú do morku kosti rady, a budeme ta povzbudzovať nech sa rozhodneš akokoľvek.

Ivka povedal(a)...

Mirka,

mame ta ozaj stasne rady a sme pri tebe. Som presvedčena že cesta ktorou ideš je spravna a oslavujem Boha už teraz za to, čo my ešte nevieme a až neskôr uvidíme :D . Určite bude aj tvoja ďalšia cesta tak užasná ako tá doterajšia.

:)