niekto mi utrel slzy

No tak som v praci...asi malo o nej pisem...ale ta co uz. No takze, prave nam dosla jedna objednavka, tak vymyslam jedalny listok na leto pre nich. Ondris Dankin bratranec robi vonku zamkovu dlazbu . Gabko asi bura poslednu stenu na byvalej stajni...Tomas cisti kotol a Milos je neviem kde...nejaki novi chalani obkladaju buduce WC a sprchy a Jerry siel do Popradu, ale prave mi volal, ze za hodku ja na ranci...A ja tu sedim a vymyslam jedla, za chvilu idem varit veceru...mozno rezance s makom...mozno znova palacinky...a chce sa mi straaaasne spat...rozmyslam nad tym, ze som strasne rada, ze som na ranci...ze po tolkych rokoch v ziline robim nieco v podstate to iste, ale zaroven nieco uplne nove...ine...varim, upratujem, nahadzujem veci do skladu, upratujem kuchynu...v podstate to iste...ale zaroven nieco ine...neviem som naozaj rada, ze ma Pan Boh priviedol sem...a viem, ze nebyt vsetkeho toho co sa posledne mesiace v Ziline stalo, nebola by som tu...teda teraz spatne vidim, ze to vsetko malo zmysel..ale vtedy som to videla inac...som rada, ze som si v septembri oddychla, som rada, ze som v oktobri bola v Anglicku, som rada, ze som pocuvla Boha a odisla z Anglicka, ze som nepocuvala ludi...ze som sa dokazala zbalit a sice par tyzdnov cakat na moje veci a byvat doma s rodicmi...ale som rada, ze som naspat v Presove...ze adresa trvaleho bydliska na mojom obcianskom znova plati...ze mi chodi posta do schranky...som rada, ze byvam so Zuzkou,Dominikou, Jankou a Rinkou... som rada, ze mam super susedov...som rada, ze nasi nepredali byt...som rada, ze som vMPK...som rada, ze ma Pan Boh nasiel...a budem este radsej, ak mu bude patrit nielen moj zivot....ale aj jeho...toho tajneho...
V podstate idu dni za dnom...a uvedomujem si, ze som slaba...ze potrebujem Boha a ze sa potrebujem vratit...len viem, ze niektore veci sa vratit nedaju...no napriek tomu verim, ze Pan Boh vie co sa robi a on hlavne vidi co robim...a dakedy by som sa prepadla pod ciernu zem...vcera vecer som mala rozhovor...s Bohom a s nim...a povedala som vsetko, co ma trapilo...tieklo vela slz, velmi vela...ale mozno nieco zavlazili...nieco, co zacne klicit...ale bolo to dzive, ze zrazu mi niekto utieral slzy...niekto konkretny vedla mna mi podal vreckovku a utrel mi slzy a nebola to Katka Klimkova, ktora to vzdy uzasne robila a vzdy mala pri sebe vreckovky pre mna a rameno, kde som mohla ronit moje slzy...bol to niekto iny... niekto, kto zrazu povedal Prepac...odpust....chcem byt iny...a hlavne ten niekto v tej chvili bol realny

po dlhom case

Nejak malo pisem :-) hej, ale co uz...nestiham, nemam cas :-) no dnes sme s Jankou upratali byt, teraz sme dovolali s Milanom v anglicku a aj katku sme videli...bolo mile ho pocut po dlhom case a vidiet ho hlavne... no a dnes idem do divadla na najmilsi koncert roka, ktory robi usmev ako dar a pridu chalani zo Slavkova, ktori za chvilu vyrazaju zo Slavkova a mozno dnes s nami pojdu aj na kecy....joj uz sa tesim velmi prevelmi...no a tym ze som dlho nepisala, som mozno ani nespomenula a ak hej, tak sa zopakujem, ze somnou uz takmer mesiac byva Janka a Rinka...a ja sa z toho veeeelmi tesim, lebo tak povediac splnil sa nam sen, ze sme vzdy chceli spolu byvat a teraz byvame...Janka sice len na tri mesiace, ale predsa...takze z toho sa velmi tesim, ze nas tu je 5...sice sme kazda ina, ale zasa kazda prinasa nieco to svoje sem do toho celeho...vcera som bola na doraste, temu mala kaplanka. No a potom sme boli v cafe, v telocvicni a vonku bolo taaaak krasne, ze som nechapala a aj dnes je...no a co este take...neviem...vela veci sa u mna deje, meni, prichadza nova etapa mojho zivota...aj ked v podstate uz zacala, ked som sa vratila naspat do Presova...ale teraz tak trocha sa zacina menit a nabera novy smer :-) idem von...svieti slnko...kvitnu kvety...vsetko sa prebudza a vsetko je krasne...joj a potom sem dam fotky chalanov zo Slavkova este z minuleho tyzdna z ranca, ked cosi murovali ci co robili...tak ak toto este niekto niekedy cita, tak mam vas rada :-)

vsetko je krasne

Lucka mi napisala do komentara, ze uz mam nieco napisat...tak pisem...aj ked nepisem preto, lebo niektore veci som si naozaj uvedomila, ze nepatria na verejnost...a preto ich skryvam :-) a tesim sa z nich len ja a tych par ludkov, ktori vedia o co ide...
mam sa krasne :-) vsetko je krasne, vonku vsetko kvitne, vtaciky spievaju...vcera som bola pozriet moju profku zo strednej...vybozkala ma, vystiskala...kecali sme, vravela som jej co som robila v ziline, co robim v MPK...ona chodievala niekedy do komunity Jana Krstitela...takze tak trocha vie nieco viac o Bohu...no a potom som sla na cintorin...prechadzala som sa po starych miestach, kde som ako mala chodievala na nasom starom sidlisku...vsade vsetko farebne, biele stromy, deti, psy, kvety...krasa....a pomedzi to som telefonovala s tym, ktoreho mam rada a ktory ma rad mna...riesili sme dolezitu vec....teda pre mna dolezitu a skoro to skoncilo tym, ze to vsetko skoncilo...no tak ako ja sa ucim novym veciam, aj prenho je zrazu vsetko nove...nedokaze pochopit a prijat, ze tu je niekto kto ho ma rad takeho aky je...a uz vobec nedokaze pochopit, ze Boh ho ma este radsej ako ja a ze po nom tuzi z hlbky srdca...tesim sa z toho vsetkeho...no zaroven je to velmi tazke...no nevzdavam to :-)

vylet

Vcera sme odchadzali s Tomasom z ranca...dohoda bola, ze ideme do Velkeho Slavkova, kde pockame na Mareka Ilenina, ktory siel zo Ziliny a nefungovali mu dialkove...takze sme nakoniec opustili ranc a vybrali sa....jemine tolko som sa v aute uz davno nenasmiala...jednoducho sme sa fajne povozili, ja s mapou na kolenach a tomas sa sustredil na cestu...jasne ze sme pobludili a ked sme uz v mlynici ci kde treti krat presli okolo tych istych ludi, tak aj oni sa uz smiali ale nik nas nevedel spravne nasmerovat na slavkov...az nakoniec sme na to skoro prisli sami...a tak sme tam dorazili, chlapci asi necakali, ze ma tak skoro uvidia, ved v piatok odisli z ranca a my sme tam zrazu vsetci boli...no a stali vonku som sa smiala, ze mozu fajcit za plotikom :-) no tak sme sa sli prejst na taku polnu cestu, rozpravali sme sa, pohadali sme sa a potom mi bolo zima, tak sme sli dnu do mlyna....marek uz bol tam...ale nejak sa nam este nechcelo prec...a hlavne vsetci si ma tam chodili obzerat...ze ktora je ta mirka "veduca" z ranca, lebo tak ma chlapci volaju, ze ktora tak dobre vari a ktora....ale odisli sme a mne bolo nejak velmi tazko...nechcelo sa mi odist ale zaroven som bola stastna v tej chvili, ze mam kde byvat...ze som nikdy nebola v decaku...ze mam rodicov...ako chlapci tam su zlati, len kazdy z nich ma svoje pozadie...kazdy z nich je zraneny, hladaju Boha, hladaju samych seba....hladaju niekoho, kto ich bude milovat...viem, ze aj mna chce Boh pouzit na to, aby poculi o nom...a mohlo tak byt aj na ranci, ked som v stredu rano mala "slovo" alebo nazvime to stisko...tak ako mna Boh nasiel, chce najst aj ich...
este tam urcite niekedy pojdem...ved sranda musi byt :-) ale asi sa prezleciem za chlapa :-)

V krajine ženských snov

Takto sa vola kniha, ktoru teraz citam. Minule som si ju pozicala...nejak som sa nemala k tomu, aby som ju citala...ale teraz na ranci som sa nejak rozcitala...dnes rano, teda predchvilou som bola vonku na lavicke...Dino a Dax pri mne sedeli..strazili ma a ja som sa vyhrievala na slniecku a citala....dievcata precitajte si tuto knihu...niekedy mam pocit, ze vela snivam...ale Pan BOh nam predsa dal sny...len problem je v tom, ze ja niekedy snivam svoje sny a nie tie Jeho...potom napisem tak viac o tej knihe...ale ked som uz sla dnu, lebo von sa schladilo, tak som si precitala poslednu stranu...a tam bola tato basen alebo podla mna preklad nejakej piesne...

Sny, ktoré o Tebe snívam

Cítiš chuť sĺz. Si v žiali stratená.Vidíš včerajšok, JA vidím zajtrajšok.

Ty vidíš temnotu.JA vidím svetlo.

Ty vieš o svojich prehrách.JA poznám Tvoje srdce.

Sny, ktoré o Tebe snívam sú hlbšie, ako tie, ktoré si držíš a nechceš sa ich vzdať.

Sú vzácnejšie než to najlepšie čo poznáš a rýdzejšie než podklady, ktoré hľadáš.

Nechaj zomrieť staré sny, ako keď hviezdy zblednú. Potom vezmi môj pohár.

Napi sa zhlboka snov, ktoré o Tebe snívam.

Ty vidíš svoju hanbu. JA vidím tvoju slávu.

Prečítala si stránku.JA poznám celý príbeh.

Pred očami mám čím budeš, keď vojdeš do pravdy. Keď sa naučíš chodiť v láske.

Nechaj zomrieť staré sny, ako keď hviezdy zblednú.

Potom vezmi môj pohár. Napi sa zhlboka snov, ktoré o tebe snívam.

......

Dnes, vcera, zajtra, pozajtra je KPM...v Ziline...ja som na ranci....a je to blby pocit...viem, ze nikoho to nezaujima...a je mi to v podstate jedno...posledne dni som stastna...velmi stastna...ale dnes ked som si citala luckin blog...ze je na KPM...v cafe...vedela som, ze mi to bude luto ze tam nie som...je tam danka...ja som tu...nik ma nevolal...malo to tak byt...len po tolkych rokoch...jednoducho tam nie som....a chce sa mi plakat...no nemam s kym...milos tento tyzden doniesol smutnu vrbu...tomas ju kdesi zasadil...asi pojdem k nej...a budem ju kropit mojimi slzami, lebo vraj je tu sucha poda...tak aby sa ujala...
posledne roky som v takomto case chaosila v cafe, okolo mna vela ludi, dobrovolnici...bola som vo svojom zivle...milovala som to...ale o vsetkom musim hovorit v minulom case...jednoducho je to tak..Pan Boh ma ine veci na plane...